Ako ďalej „Obnoviteľné zdroje energie

Technika 1-2/2009

Začiatok roku 2009 nám priniesol nemilé prekvapenie v podobe výpadku dodávok plynu na Slovensku. Naše zásoby sa začali stenšovať, dochádzalo k odstávke fabrík, začal sa spomínať totálny výpadok elektrickej energie, tzv. „blackout". V tomto období sa stále častejšie začalo používať slovné spojenie „Obnoviteľné zdroje energie". V tak krátkom čase možno častejšie ako za celý rok 2008.

Ešte pred začiatkom plynovej krízy, v decembri 2008, v čase relatívnej „ energetickej spokojnosti" sa v Bruseli na pôde Európskeho parlamentu udiala , z dlhodobého hľadiska významná udalosť, ktorá možno unikla pozornosti laickej verejnosti, no nie odbornej.
Táto udalosť sa viaže k dátumu 19. december 2008. V tento deň bol v Bruseli predstavený v poradí už druhý a detailnejší strategický dokument „ Európskej solárnej technologickej platformy". Vypracoval ho tím viac ako 100 odborníkov z solárnej oblasti a pojednáva o využívaní slnečnej energie na výrobu tepla a chladu s výhľadom do roku 2050.
Ak si slovné spojenie OZE rozmeníme na drobné, tak ide o slnečnú energiu, biomasu, veternú energiu, geotermiu, energiu mora . A práve slnečná energia je zo všetkých spomenutých tá najčistejšia a prakticky nevyčerpateľná. Veď Slnko vyžiari na zemský povrch 10 000-krát viac energie ako je v súčasnosti spotreba ľudstva za celý rok. Pre ilustráciu : členské krajiny EÚ v dnešnej dobe potrebujú z konečnej spotreby elektrickej energie 20 % na výrobu samotnej elektrickej energie, 31 % na dopravu a až 49 % na výrobu tepla a chladu. Prevažná väčšina týchto 49 % tepla sa spotrebováva na teplotných úrovniach do 250 °C. A pri týchto teplotách to začína byť zaujímavé pre slnečné termické kolektory.
V súčasnosti sú slnečné termické kolektory najčastejšie používané v RD a slúžia na prípravu teplej vody, nízkoteplotné vykurovanie a ohrev bazénov v teplotnej úrovni do 100 °C. To znamená, že v regióne strednej Európy je možné ekonomicky zmysluplným spôsobom ušetriť solárnym teplom ročne 60 - 70 % energie pri príprave teplej vody a 15 - 30 % pri vykurovaní. V prípade budovy, ktorá je dobre tepelne zaizolovaná sa môže táto úspora pohybovať až na úrovni 50 % a viac.
Ak sa však vrátime k teplotným úrovniam do 250 °C, výhodná je pri výrobe tepla prostredníctvom slnečných termických kolektorov v priemysle, systémoch centrálneho zásobovania teplom, v oblasti služieb a v poľnohospodárstve. Vhodná je v kombinácii s biomasou. Avšak, aby sme mohli efektívnejšie využívať solárne teplo vo vyššie uvedených oblastiach, je potrebné nasledovné:
zintenzívniť vývoj slnečných termických kolektorov, ktoré budú mať vstupné pracovné teploty do 250 °C
súčasne s tým začať vyvíjať aj kompaktné zásobníky tepla do ktorých budeme ukladať letné prebytky na použitie v zimnom období ( aj Slnko má určité obmedzenia v intenzite žiarenia, leto
-zima , deň-noc, jasná - zamračená obloha ), ktoré budú mať vyššiu teplotnú kapacitu ako v súčasnosti používané vodné zásobníky
A tu sa otvára priestor aj pre Slovensko. Hoci Slovensko svojou veľkosťou nepatrí medzi najväčšie štáty Európskej 27, pôsobí tu firma THERMO/SOLAR Žiar, zaoberajúca sa vývojom a výrobou slnečných termických kolektorov. Je to najväčší slovenský výrobca a v Európe patrí medzi najvýznamnejších. To znamená, že je tu obrovský technický a výrobný potenciál, ktorý je už vybudovaný a aj napriek rôznym krízovým obdobiam fungujúci vyše 30 rokov. Mnohé z členských krajín EÚ túto výhodu nemajú a v krátkom časovom horizonte, budú musieť investovať nemalé finančné prostriedky na ich naštartovanie. No keď sa vrátime na Slovensko, bolo by vhodné, aby sa aj štát finančne podieľal ako na vývoji, tak aj na zintenzívnení používania slnečnej energie vhodnou formou konkrétnych a nie sľubovaných dotácií pre domácnosti. Malo by to za následok zníženie energetickej závislosti Slovenska na iných krajinách a v neposlednom rade aj na zamestnanosť, problém, ktorý v dnešných dňoch najviac rezonuje vo verejnosti.
Čo na záver. Snáď trochu porovnaní. Kým na Slovensku bolo do konca roku 2008 podľa našich odhadov namontovaných približne 100 000 m2 termických slnečných kolektorov, u našich susedov, v Rakúsku, ktoré sa veľkosťou a počtom obyvateľov veľmi nelíši od nás, to bolo 281 000 m2 . V praxi to znamená, 6 500 zamestnaných ľudí v solárnom odvetví a že z tejto solárnej plochy získali také množstvo solárneho tepla, ktoré zodpovedá úspore 199 300 tonám vykurovacieho oleja a nižšieho úniku CO2 do ovzdušia o 494 000 ton.
Asi to stojí nielen za zamyslenie, ale aj za konkrétne činy.

Text: Juraj Vozár, THERMO/SOLAR Žiar, s. r. o.

 

Späť

Najčítanejšie

Skalár III OS – ultra přesné měření

Prvním krokem k úsporám teplé vody (TV) v domě, je nezbytné, co nejpřesněji změřit její spotřebu. Česká společnost ULITEP, spol. s.r.o., ve spolupráci se společností Hydrometer GmbH, představuje vlastní výrobek, měřicí sestavu Skalár III OS s přesností do 1 %. VIAC

ULITEP

Automatické kotle na pelety ATMOS představují moderní vytápění

Automatické kotle na pelety dnes přestavují moderní způsob vytápění rodinných domů a jiných objektů. Kotle určené pro topení peletami s hořáky na pelety ATMOS A25 nebo A45 mají hodně společného s topením zemním plynem nebo topným olejem. VIAC

ATMOS


Energeticky úsporné, teplé, cenovo dostupné  suché podlahové kúrenie
Zdravá, prírodná alternatíva podlahy v podobe keramickej dlažby CREATON so sebou prináša množstvo výhod: úspora energie, nízka váha - len 38,25 kg/m2, hrúbka dlažby len 2 cm, použiteľnosť už po 48 hodinách, rýchlosť pokládky, jednoduchý perodrážkový systém, ktorý môže realizovať iba jeden človek a dokonca laik. VIAC

FA-BRICK