Umelé mraky nad Berlínom
V laboratórnych podmienkach sa podarilo použiť laser na vytvorenie malých mrakov. Experimenty ukazujú, že by to mohla byť cesta, ako priniesť dážď na miesta, kde je to potrebné.
Ľudia sa snažia umelým spôsobom vyvolať zrážky už mnoho rokov. Najčastejšie pomocou kryštálov jodidu strieborného, ktoré sypali na mraky v atmosfére. Tie spôsobia tvorbu veľkých vodných kvapiek, ktoré potom teoreticky skôr padnú. „Efektivita tejto techniky je kontroverzná," povedal Jérôme Kasparian zo Ženevskej Univerzity, jeden z členov vedeckého tímu, ktorý považuje za lepší prostriedok laser.
Kasparian a jeho kolegovia prvýkrát úspešne využili techniku využívajúcu laser v laboratóriu a neskôr aj na oblohe nad Berlínom.
Komora na oblaky
V laboratóriu vedci pôsobili infračerveným laserom s krátkymi pulzmi na miestnosť s vlhkým vzduchom s teplotou - 24 °C.Kasparian tvrdí, že laserové impulzy vytvárajú oblaky tak, že z atómov vo vzduchu sa oddeľujú elektróny, ktoré podporujú tvorbu hydroxylových radikálov. Tieto premeny oxidu síry a dusíka spôsobujú, že v ovzduší začnú vznikať kvapôčky vody. Za laserom sa tvorili oblaky podobne ako za letiacim lietadlom. Každý jeho pulz niesol energiu 220 mJ a to všetko sa dialo počas extrémne krátkeho časového úseku. Je to intezita porovnateľná s 1000 elektrárňami.
Prírodné mraky
Analýza vzduchu v komore po vypnutí lasera ukázala, že množstvo kondenzovaných kvapiek vody o polovicu stúplo a v oblakoch stúpol objem kondenzovanej vody stonásobne.Laboratórne podmienky s vysokou vlhkosťou a nízkou teplotou sa však podľa Daniela Rosenfelda z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme nikdy v prírode nenachádzajú a preto výskum nemá význam pre skutočné mraky. Kasparian si ale myslí, že zopakovaný experiment v skutočných podmienkach nad mestom Berlín je prísľubom možného využitia technológie. Jeho tím použil laser v skutočných podmienkach na vzdialenosť 60 metrov. Bežným okom nebolo možné pozorovať zmenu. Meteorologický laserový radar (LIDAR - Light Detection and Ranging), ktorý využíva laser na meranie rozptylu svetla v atmosfére však potvrdil, že hustota a veľkosť kvapiek vody sa po použití lasera zvýšili.
"Je jasne dokázané, že rovnako ako v laboratóriu, tak aj v reálnych podmienkach si efekt nevyžaduje nasýtenie atmosféry," hovorí Kasparian. Vedecký tím sa teraz pokúsi zvýrazniť efekt optimalizáciou vlnovej dĺžky lasera, jeho zaostrenia a dĺžky pulzu, čo by mohlo pomôcť vytvoriť kvapky dostatočne veľké na vznik dažďa.
Zdroj: New Scientist
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax