Šplhajúci Rocker
Dve ramená s pazúrmi, motor a chvost, ktorý sa húpe, ako kyvadlo na hodinách, to je malý robot s názvom ROCR. S prekážkou ( asi 2,5 metrová stena pokrytá kobercom) sa dokáže popasovať približne za 15 sekúnd. Ide o prvého takto navrhnutého robota, ktorý sa vo vertikálnom smere vie pohybovať rovnako efektívne, ako horolezci v stene, či opice na strome.
Spoľahlivý lezec
V časopise Transactions on Mechatronics to oznámil jeho konštruktér William Provancher z Univerzity v Utahu zo Salt Lake City, ktorý ho skonštruoval ešte s dvomi kolegami.Robota pomenovali ROCR. Prvé „R" odráža prezývku „rocker", ostatné písmená sú skratka z Oscillating Climbing Robot (Šplhajúci sa robot s kyvadlom). „Hoci tento robot nakoniec môže byť využitý na kontrolu, údržbu a prieskum, jeho najväčší krátkodobý potenciál pravdepodobne spočíva v tom, že sa stane názornou učebnou pomôckou, alebo naozaj originálnou hračkou," povedal Provancher a dodáva: „Doterajšie šplhajúce roboty neboli konštruované s ohľadom na efektívnosť pohybu, ale s ohľadom na základnejší cieľ - aby hlavne nespadli. ROCR ako prvý optimálne vyvažuje požiadavky na rýchlosť pohybu, pevné priliehanie k stene a manévrovateľnosť". Pri jeho vývoji však s kolegami seriózne ráta aj s prvými spomenutými účelmi - kontrolou a údržbou vonkajších stien budov, mostov, hrádzí, akumulačných nádrží a zásobníkov, jadrových elektrární a s prieskumom vo vnútri budov v ktorých napríklad horí.
Dôraz kladený na efektívnosť pohybu
Hoci ROCR nie je najrýchlejší, pri skúškach šplhania dosiahol účinnosť 20 percent, čo vyniká v porovnaní s typickou účinnosťou automobilového motora na úrovni 25 percent. Účinnosť robota sa definuje, ako pomer práce vykonanej pri šplhaní a spotrebovanej elektrickej energie, ktorú v tomto prípade kvôli zabezpečeniu autonómnosti pohybu dodáva batéria.
Vertikálne sa pohybujúce roboty boli v minulosti vybavené pestrou paletou podsystémov, ktoré im zabezpečovali „priľnavosť" k stene. Išlo o suché „zipsy", mikrotŕne, väčšie tŕne a „pazúry", aké má aj ROCR, prísavky, magnety a ich kombinácie. Postupom času však vystúpila do popredia práve požiadavka na efektívnosť pohybu, zabezpečujúca maximálnu všestrannosť a čo najdlhšie samostatné pôsobenie robota.
ROCR sa striedavo jedným „pazúrom" pridŕža steny a druhým hýbe počas kývania chvostom, na ktorého konci plní úlohu závažia batéria. Tým sa posúva ťažisko, čo dvíha voľný pazúr, ktorý sa napokon zachytí vyššie na stene. Pri výkyve chvosta do opačného smeru sa to isté zopakuje s druhým „pazúrom" a všetko to riadi mikropočítač s pripojenými senzormi.
„ROCR spĺňa cieľ čo najvyššej účinnosti konštrukciou, ktorá napodobňuje prírodu, konkrétne pohyb gibonov, rúčkujúcich z konára na konár v korunách stromov, alebo kyvadlové hodiny," povedal William Provancher.
Zdroj: The University of Utah
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax