Albert Eistein
Einsteinov život bol poznamenaný osobným prístupom k svetu. Už v detstve bol skôr samotársky. Za celý život sa nikdy nenechal vtiahnuť do žiadneho nacionalistického šialenstva. Chcel priestor pre svoje bádanie a nechcel nikomu nič nariaďovať ani sa nechať do niečoho zatiahnuť. Jeho snaha, ktorá viedla až k unitárnej teórii poľa, mala za cieľ vysvetliť celý svet takpovediac pomocou jedného zákona.
Život na predmestí
Narodil sa 14.3.1879 v Ulme. Matka Paulína pochádzala z bohatej rodiny obchodníka s obilím. Otec Hermann mal matematické nadanie. V roku 1880 sa rodina presťahovala do Mníchova a neskôr na jeho predmestie. Tam si postavili dom a začali vyrábať dynamá, oblúkové lampy a meracie prístroje. Hermannov brat Jakub, ktorý technicky viedol činnosť firmy, rozvíjal v Albertovi záľubu v matematike.
Albert bol tiché dieťa. Nemal kamarátov a neznášal hlučné hry na vojakov. V katolíckej základné škole pocítil prejavy antisemitizmu. Keď mal 10 rokov nastúpil na gymnázium. Spôsob výučby bol však zameraný na "bifľovanie" a veľmi mu nevyhovoval. Študoval populárne knihy, až sa dostal k Buechnerovej "Sile a hmote". Táto kniha v ňom vyvolala pochybnosti o náboženských princípoch. Keď mal 15 rokov, jeho rodina sa odsťahovala do Talianska za vidinou lepších hospodárskych výsledkov. Albert zostal v Mníchove na gymnáziu, túžil ale odísť za rodinou do Milána. Pre svoje slobodomyslené jednanie bol z gymnázia vyhodený a rok pred jeho dokončením aj on odišiel do Talianska.
Striedanie zamestnaní
V Taliansku sa prihlásil na prijímacie skúšky na Polytechnický inštitút do Zurichu. Najmä kvôli nedokončenému gymnáziu ho neprijali. Nastúpil preto do posledného ročníka kantonálnej školy v Aarau (1895 - 1896) a potom bez prijímacieho konania na pedagogickú fakultu Zurišského inštitútu na aprobáciu matematika - fyzika (1896 - 1900).
Na tejto škole sa Albertovi páčilo. Mal tu veľa priateľov. Zblížil sa aj s Milevou Maričovou, srbskou emigrantkou. Bola to tichá a nevýrazná študentka, ktorá bola Einsteinovou prvou pasívnou poslucháčkou.
Po absolvovaní školy si márne hľadal prácu v Zurichu, zariadil si preto aj švajčiarske štátne občianstvo. Až v roku 1901 získal na dva mesiace prácu učiteľa vo Wintherture. Potom nasledovali ďalšie miesta učiteľa, vždy však len na krátky čas. Až v roku 1902 sa mu podarilo s pomocou otca svojho priateľa Marcela Grossmanna získať miesto na patentovom úrade v Berne. Nastúpil tam v júli 1902 ako technický expert 3. triedy za plat 3 500 frankov. Čoskoro pozval do Bernu Milevu a 6. januára 1903 po krátkom odpore svojich rodičov sa s ňou oženil.
V Berne prežíval Einstein príjemné obdobie. Ako sám hovoril, mal osem hodín na prácu a osem hodín na "ničnerobenie", čím myslel voľný čas na bádanie v oblasti teoretickej fyziky. Vtedy vznikli jeho prvé práce. Publikoval články o difúzii, fotónoch, Brownovom pohybe a hlavne známu špeciálnu teóriu relativity vydal pod názvom "K elektrodynamike pohybujúcich sa telies".
V roku 1904 sa manželom Einsteinovým narodil syn Hans-Albert. Rodinný život sa ale stále vyhrocoval. Einstein bol spoločenský a veselý človek, Mileva vyhľadávala skôr život v ústraní. Navyše čoraz viac podliehala rôznym dlhodobým chorobám.
"Univerzitné časy"
Publikovanie teórie relativity, ktorá vysvetľovala nezrovnalosti Michelsonovho pokusu a využívala pomerne umelé konštrukcie Lorenzovej transformácie, vyniesla razom Einsteinovi vysokú vážnosť. Na Zuryšskej univerzite ho boli ochotní menovať profesorom. Zatiaľ to však nebolo možné, pretože ešte nedosiahol titulu docenta. Preto Einstein nastúpil na miesto súkromného docenta na Univerzite v Berne. Miesto bolo zle platené, ale jeho povinnosti bolo možné skĺbiť s prácou na patentovom úrade. Pôsobil tu v rokoch 1908 - 1909.
V roku 1910 sa uvoľnilo miesto na pražskej nemeckej univerzite, ktorú viedol Ernst Mach. Na konkurz pozval Einsteina Anton Lampa, veľmi vplyvná osobnosť na pražskej univerzite. Ten si vyžiadal na Zuryšského kandidáta posudok aj od Maxa Plancka, ktorý Einsteina označil za Koperníka 20. storočia.
V roku 1911 sa Einstein zúčastnil solvayského kongresu, ktorý prebiehal pod finančným patronátom Ernsta Solvaya, majiteľa chemických tovární a vedeckého nadšenca. Tu bola teória relativity naživo diskutovaná a Einstein nadobudol dojem, že ju mnohí fyzici nechápu.
Rok potom prijal miesto na polytechnickom inštitúte v Zurichu. Pre Milevu to bola vítaná zmena. Pracoval tu predovšetkým na zovšeobecnení teórie relativity. Pomáhal mu jeho priateľ zo štúdií Marcel Grossmann.
V roku 1913 sa Einstein zúčastnil kongresu prírodovedcov vo Viedni. Predniesol referát, ktorý objasňoval všeobecnú teóriu relativity, ktorá však nebola ešte hotová. Prezentoval ju tu ako novú teóriu gravitácie. Na jar v roku 1914 presídlil definitívne do Berlína. Jeho žena a obaja synovia zostali v Zurichu. Tým vyvrcholila roztržka medzi oboma manželmi.
V Berlíne na Einsteina čakalo príjemné pracovné prostredie. So svojimi kolegami sa stretával na pravidelnom týždennom seminári. Len návštevy Akadémie na neho pôsobili strnulým dojmom. Zároveň cítil rastúci vplyv šovinizmu. Tento celospoločenský jav sa stále stupňoval a mal za následok 1. svetovú vojnu. Einstein sa proti tomu angažoval a písal články, odsudzujúce militarizmus. Nakoniec bola jeho poslednou útechou rodina jeho strýka Rudolfa, ktorá sídlila v Berlíne. Tu sa zblížil s jeho dcérou Elsou, ktorú poznal z detstva. V roku 1919 po svojom rozvode sa s ňou oženil.
Vojnové časy a Nobelova cena
Na začiatku 20-tych rokov sa však situácia v Nemecku nevyvíjala pre Einsteina príliš ružovo. Najprv bola pre nemeckých nacionalistov teória relativity príspevkom nemeckého vedca, ale čoskoro sa začali množiť neodborné, ale politicky a nacionalisticky zafarbené útoky proti teórii i autorovi. Teóriu nazývali nacionalisti boľševickou fyzikou a dokonca vznikol spolok s cieľom bojovať proti Einsteinovmu vplyvu.
Napriek tomu bolo obdobie 20-tych rokov pre Einsteina pomerne idylické a plné vedeckých a spoločenských aktivít. Teóriu relativity chcel rozvinúť do unitárnej teórie poľa, na ktorej v tom období intenzívne pracoval.
V roku 1921 dostal v Goteborgu Nobelovu cenu. Pretože proti teórii relativity sa ozývalo čoraz viac hlasov, udelili mu cenu za objavenie zákona fotoelektrického efektu a za ďalšiu prácu v odbore teoretickej fyziky.
Einstein si uvedomil, že jediný spôsob, ako vysvetliť fotoelektrický jav, spočíva v zamietnutí všeobecne uznávanej vlnovej povahy svetla. Svetlo bolo v skutočnosti tvorené z množstiev malých balíkov energie nazývaných fotóny, ktoré sa správajú ako častice. Einstein nebol prvý, kto prišiel s myšlienkou fotónu ako svetla, ale ako prvý použil fotóny ako vhodný nástroj na vysvetlenie, v danej dobe neobvyklých, experimentálnych výsledkov. So svetlom, ako fotóny mohol Einstein ukázať, že červené svetlo nemôže pohnúť elektrónmi, pretože jednotlivé fotóny červeného svetla nemajú na to dosť energie. Ale modré svetlo môže vypudiť elektróny, pretože každý individuálny fotón modrého svetla má viac energie než ľubovoľný červený fotón. Inak povedané, energia fotónu je úmerná frekvencii svetla.
Správnosť Einsteinovej teórie fotoefektu sa potvrdila experimentálnym stanovením Planckovej konštanty z rovnice pre fotoelektrický jav. Einsteinovo vysvetlenie fotoelektrického javu patrilo do začiatku lavínovitého procesu objavov, ktoré vyústili do kvantovej teórie. V tejto teórii svetlo nie častica, ale iba vlna. Môže byť jedným, alebo druhým, v závislosti od spôsobu merania počas experimentu.
O niekoľko rokov neskôr bolo povestnou čerešničkou na torte zistenie, že ani samotné elektróny nie sú len častice, ale sú aj vlny.
Život v ústraní
V roku 1928 odišiel Einstein prednášať do Davosu chorým študentom. Tu však u neho prepukla srdcová choroba a sám si musel ľahnúť na lôžko. Odvtedy sa uchyľoval do ústrania. V čase nástupu nacizmu bol čoraz častejšie uvádzaný ako nebezpečný židovský vplyv na vedu. Keď sa Hitler dostal k moci, bol Einstein v Kalifornii. Rozhodol sa preto do Nemecka nevrátiť. Na jar 1933 sa vrátil do Európy a zostal v Belgicku v blízkosti Ostende, kde žil v utajení s vedomím vlády. V Nemecku bol vedený ako ideový zločinec. Jeho zločinom bola teória relativity. Na ochranu svojich priateľov sa sám rozhodol vystúpiť z Pruskej akadémie vied. Leto 1933 prežil v Belgicku, ale v septembri odišiel v utajení do Norfolku v Anglicku. Tu, v živote pod ochranou, sa v ňom začal prebúdzať pocit hlbokého osamotenia. V roku 1930 bol založený v Amerike Inštitút pre vyšší výskum. Po tom čo Einstein už neveril, že sa ešte do Ameriky vráti, rozhodol sa v roku 1933 v tomto inštitúte pracovať. V roku 1938 vydali aj s jeho spolupracovníkom knihu „Vývoj fyziky", ktorá populárnou formou podávala vysvetlenie teórie relativity.
V čase pobytu v USA patril Einstein k najpopulárnejším osobnostiam medzi americkými vedcami. Bol často oslovovaný americkou verejnosťou. Napriek tomu sa často uchyľoval do súkromia. Pracoval na teóriách gravitačného poľa a predovšetkým na unitárnej teórii poľa.
Podcenil chorobu?
V súkromí cítil úzkosť z toho, že ho opúšťajú jeho blízki. Krátko po príchode do USA odišla jeho žena Elsa späť do Európy, pretože v Paríži umiera jej staršia dcéra Ilsa. V tom čase sa staval ich dom na Marcer-Street. Elsa pomáhala s jeho dokončovaním, keď sa u nej prejavila ťažká porucha srdca a obličiek. Einstein jej venoval veľkú pozornosť, prenajal pre ňu krásny dom v blízkosti Montrealu. Elsa však v roku 1936 zomrela.
13. apríla 1955 sa Einstein cítil veľmi zle. Lekári u neho diagnostikovali poruchu aorty. Einstein odmietol operáciu. 17. apríla sa ešte stretol so sestrou a svojím synom Hansom Albertom. Sťažoval sa mu na komplikácie s vytvorením matematického aparátu pre unitárnu teóriu poľa. V noci si potom sestra všimla, že v spánku ťažko dýcha. Náhle predniesol Einstein niekoľko nemeckých slov a po chvíli zomrel. Bolo 1:25. Príčinou smrti bolo krvácanie z aorty do brušnej dutiny. Bol pochovaný bez cirkevného obradu iba v prítomnosti najbližších svedkov a jeho popol bol rozptýlený do vzduchu.
Zdroj: B. G. Kuznetsov - Einstein
(život, smrť, nesmrteľnosť)
Spracoval: Michal Gonda
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax