Technika_2016

FRANTIŠEK KŘIŽÍK - priekopník českej elektrotechniky

Vynašiel spievajúcu svetelnú fontánu, zdokonalil elektrièky, jeho návestidlo zabraňovalo na železniciach zrážkam vlakov a mnoho ïalších  užitoèných vecí dal tomuto svetu. Jeho najpamätnejším vynálezom však ostane oblúková lampa so samočinnou reguláciou, ktorá v roku 1881 porazila v svietivosti tú Edisonovu. A hoci ju v polovici 20.storočia odvial vietor do prepadliska dejín, pre nás navždy ostane českým Nikolom Teslom.

 



Edisonov a Jabločkovov vrstovník
Rok 1847 bol bohatý na géniov - v januári prišiel na svet dejateľ Svetozár H.Vajanský, vo februári otec žiarovky Thomas A. Edison, v marci vynálezca telefónu Alexander G. Bell, 8. júla František Křižík, v septembri ruský autor oblúkovej lampy Pavol N. Jabločkov a v októbri sa narodil autor nezabudnuteľného upíra Drakulu, spisovateľ Bram Stocker.

 


Křižík sa narodil v rodine chudobného chromého obuvníka a slúžky v šumavskej dedine Planica. Za učením sa s mamou vydal z Klatov do Prahy doslova pešo. Po troch dňoch stretli v Prahe známu, ktorá ponúkla mladému Křižíkovi prácu učňa v pekárstve. On však doslova ušiel a zapísal sa na Malostranskú reálku. Štúdium nemal ľahké, pretože sa mohol učiť, len keď majster svietil a to nebývalo často. A tak hneď v prvom roku prepadol z nemčiny. Prestúpil na českú reálku na Panskej ulici, no k maturite sa nedostal, pretože nemal peniaze na zloženie skúšky. Aj bez toho, ako mimoriadneho žiaka, ho prijali na techniku. Na štúdium si musel zarábať a práve v továrni na výrobu telegrafných a signalizačných zariadení vytvoril svoj prvý uznaný patent: zdokonalil železničnú signalizáciu. Dostal za to 1000 zlatých. A železnica sa stala jeho osudom - začal na nej ako opravár pokazených telegrafov a striedal rôzne stanice. Olomouc, Brno, Krnov, až sa konečne dostal do Plzne. Je zaujímavé, že pri telegrafoch začínal aj Jabločkov a Edison. František v roku 1873 získal pri telegrafe plzenskej železnice svoje prvé zamestnanie.

Zlatú medailu venoval mame
Elektrina svieti v tom čase len v Paríži. Na Svetovej výstave v roku 1878 svieti prvýkrát Jabločkovova elektrická sviečka, ako ľudovo nazývajú tento ruský vynález. Večer osvetľuje aj slávnu Avenue de I‚ Opéra. Ľudia nejdú do opery, radšej sa dívajú na svetelné divadlo. Medzi obdivovateľmi je aj František Křižík. Aj keď Jabločkovove sviečky svietia len 45 minút, je to svetový rekord. V roku 1881 sa opäť koná veľká medzinárodná výstava v Paríži. Mieria sem všetci kúzelníci s elektrinou. Rok predtým vynašiel Křižík svoju diferenciálnu oblúkovku. Zdokonalil lampu samočinným magnetickým posunom uhlíkových elektród, čím podstatne predĺžil jej životnosť. Do Paríža prichádza aj Bell so svojim telefónom, Werner Siemens  s dynamom, spoza oceána sa plaví Edison. Medzi hosťami je aj Křižík. Sto géniov prišlo, päťdesiat priviezlo zdokonalenú oblúkovú lampu, jeden žiarovku.

 

 

Medzinárodná porota na čele s doterajším kráľom svetla Jabločkovom skúma, obzerá a meria tisíce rozžiarených blikačiek, svetielok a majákov. Nakoniec udelí zlatú medailu Františkovi Křižíkovi. Jeho oblúkovka potom svieti na najfrekventovanejšom mieste, na hlavnom schodisku. Súboj medzi oblúkovou lampou a žiarovkou trval ešte dvadsať rokov. Křižíkova lampa, nazývaná aj „plzeňská", svieti na všetkých svetadieloch. Vynálezca sa vrátil z Paríža, položil zlatú medailu mamičke na stoličku a opäť zasadol k telegrafu. Čoskoro dostal nasledujúcu správu z Norimbergu, že firma Schuckert je ochotná ihneď zakúpiť jeho patent. Aj Fabius Henrion z Francúzska ponúka za patentové práva veľký obnos peňazí. Akciová spoločnosť v Londýne chce do výroby Křižíkových oblúkoviek vložiť na začiatok dvesto tisíc libier. Lenže on chce vyrábať svoje lampy sám.  Medzitým dostáva prvú českú zákazku: "objednávam, pán Křižík, pre svoju továreň jednu elektrickú lampu pod podmienkou, že spotreba uhlíka nebude robiť viac ako desať grajciarov ..." Preto bol Křižík nútený po čase napísať: "V českých krajinách si vyhradzujem výrobu svojich oblúkoviek navždy pre seba. Pre cudzinu som nútený svoj patent predať." Z Berlína prichádza nepríjemná správa: "Žalujeme vás, Herr Křižík, pre zneužitie môjho patentu," - podpísaný Werner Siemens. V Nemecku sa nechceli s českým svetlom tak ľahko zmieriť a prepukajú súdne spory. Prvé kolo Křižík prehral, ale nezľakol sa. Nakoniec Nemecký patentový úrad zamietol žalobu firmy Siemens und Halske a udelil Křižíkovi k 15. aprílu 1882 samostatný ríšskonemecký patent č. 16297 s dodatočnou platnosťou.

 



„Strážca" Národného divadla
V plzenskom divadle po prvýkrát zažiarila jeho oblúkovka 18. augusta 1881. Keď sa v Prahe stavalo po požiari nové Národné divadlo, vypísal sa konkurz na elektrické osvetlenie. Prihlásili sa dvaja súperi, Commandit-gesellschaf für angewandte Elektrizität Brückner und Ross a František Křižík. Nemec Brückner zastupoval Američana Edisona, Křižík českú prácu. "Považoval som za samozrejmé, že to môže vykonať len Čech. Tá práca by mi robila najväčšiu česť. Oznámil som, že sa zriekam patentných honorárov. Moja ponuka však priviedla pánov do značných rozpakov," vyhlásil Křižík. Do Plzne  za ním prichádzajú dvaja vyjednávači a žiadajú, aby celému zariadeniu dal pred ľuďmi len svoje české meno, lebo v skutočnosti to urobí Brückner. To bolo pre Františka Křižíka absolútne neprijateľné, nedôstojné, zneucťujúce. Obaja vyjednávači sa nechceli nechať odbiť, celý deň dohovárali a žiadali, no márne. Čoskoro potom napísal Křižík do Prahy, že svoju ponuku berie späť. Zodpovedným pánom tým spadol kameň zo srdca. Františkovi Křižíkovi skončil sen, že svetlo v Národnom divadle rozsvieti on, prvý český elektrotechnik. Nakoniec sa však predsa len dočkal. Uprostred prvého slávnostného predstavenia zlyhali dynamá. Musel ich opraviť a potom nad svetlami Národného divadla bdel celých 30 rokov.

Elektrifikoval dopravné prostriedky
František Křižík však nesvietil iba ľuďom na uliciach. V roku 1891 vozil na svojej električke pražákov z Letnej na výstavisko a neskôr aj inam. Majiteľ konských poťahov, ktoré vozili ľudí, Belgičan Ottlet mu za to vypovedal vojnu. Nechcel ho s električkou pustiť cez pražské hradby. Keď ich prekročil, hnal ho pred súd. Slávny tribunál nakoniec elektrinu oslobodil a do Prahy ju nechal vojsť. Křižík chcel konkurovať aj Fordovi. Postavil síce len tri autá, ale na elektrinu, aby ľuďom nekazil vzduch. Celá Praha bola svedkom, že bol prvý, ktorý s týmto motorom vyšiel Nerudovkou až na Hradčany. Chcel, aby elektrina pomáhala aj na vidieku. Aby mu uverili, prišiel za sedliakmi s elektrickým kombajnom. Snáď najviac predstihol svoju dobu elektrickými lokomotívami. S napätím 500 voltov začal skromne na trati Praha - Zbraslav. Viac sa osmelil medzi Táborom a Bechyňou - 3 000 voltov. V histórii elektrických dráh to bol prvý prípad takého vysokého napätia jednosmerného prúdu. Prišiel dokonca táborský kňaz a zažehnal nebezpečenstvo omšou priamo na peróne. Křižíkovi to však nestačilo. Prihlásil svoju lokomotívu na súťaž do Viedne.


Americké a nemecké elektrické koncerny General Electric a Siemensova spoločnosť sa spojili a rozbehli výrobu vo všetkých krajinách. Len do Čiech sa nedostali, zastavil ich František Křižík. Vybavil zariadením 130 elektrární. A vôbec mu nevadilo, že na nich vždy viac stratil ako zarobil. Rovnako pochodil aj s električkami, elektrickými kombajnami a lokomotívami. Svoje posledné víťazstvo slávil na Jubilejnej výstave v roku 1891. Osvietil ju svojimi lampami a poháňal ju svojimi elektrickými motormi, ale predovšetkým elánom. Večer vrhal reflektorom z výstavnej veže svetelný prúd po celých stredných Čechách, potom zostúpil dolu a spustil svoju nezabudnuteľnú spievajúcu fontánu. Desaťtisíce Čechov spievali „Kde domov můj".

Všetok majetok v rukách banky
Končí sa rok 1913 a bankový úver pohltil všetok vynálezcov zisk. Je až po krk v dlhoch, tentokrát u Pražskej úverovej banky, ktorú vedie Matěj Blcha. Křižík sa pred ním nechce skloniť, ale musí. Aspoň pri jednaní sa dá zastupovať advokátom, ktorý banke píše: "Vaše blahorodie, pán riaditeľ Blcha, dovoľujem si čo nejúctivjšie oznámiť, že pán Křižík bol nútený vyhovieť všetkým požiadavkám slávnej správnej rady." Odpoveď prišla v januári 1914."Vážený pán Křižík. Vzhľadom na to, že ste odovzdali banke de facto vedenie svojho podniku, nevedie proti vám exekúciu." O tri roky neskôr ustanovila Pražská úverová banka akciovú spoločnosť, ktorá prebrala Křižíkov podnik do svojich rúk. Vtedy vlastne Křižík pre českú elektrotechniku už zomrel. Banka sa zmocnila všetkého, čo mal rád. Prekážal jej, tak musel odísť. V starobe však netrpel chudobou. Veď len od Angličanov, dostal za svoj prvý veľký vynález tristo tisíc v zlate. To bolo viac, než mu zostalo po likvidácii českou bankou. Zomrel v januári 1941 a pochovali ho na Slavíne na pražskom Vyšehrade.

 


Zdroj: František Jílek
Zrození velkých vynálezů

 

 

Späť

 

Pridať komentár

* :
* :
* :
1 + 4 =
Odoslanie formulára

Priemyselné utierky

MEWA - priemyselne_utierky