SRBSKO – SLOVENSKÁ nevužitá šanca
Na Slovensku už takmer dva roky pôsobí Slovensko - srbská obchodná komora www.ssok.eu, ktorej členovia sú podnikateľské subjekty, ktoré majú záujem o rozvíjanie obchodných aktivít na území Slovenska a Srbska, t.j. slovenskí podnikatelia, ktorí hľadajú nové podnikateľské destinácie v regióne Západného Balkánu na jednej strane a srbskí podnikatelia, ktorí sa chcú uplatniť na Slovensku a tým aj na trhoch Európskej únie na strane druhej.
Aktuálnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa Slovensko - srbskej obchodnej komory je projekt „Lokálne samosprávy v Srbsku - miesto pre spoluprácu a podnikanie". Ide o dvojročný projekt, ktorý fokusuje 10 lokálnych samospráv (okresov) v Srbsku, počnúc okresmi Subotica a Kikinda na severe Vojvodiny, potom tromi okresmi v ktorých žije slovenská národnostná menšina ako sú Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova, priemyselné veľmi dôležitými okresmi Pančevo, ako významným výrobcom naftových derivátov a Smederevom, kde sídli najväčšia továreň v Srbsku - železiareň Sartid, vlastnená americký koncernom U. S. Steel, okresmi Kraljevo a Kragujevac, ktoré sú zastúpené hlavne výrobou osobných a nákladných osobných vozidiel a nakoniec okresom Pirot nachádzajúcim sa v južnej časti Srbska, tesne na hraniciach s Bulharskom, kde je umiestnená jedna z najväčších slobodných priemyselných zón.
Počas dvoch rokov trvania projektu (projekt bol otvorený v novembri 2009) sa podnikatelia z oboch krajín budú môcť stretávať na seminároch, konferenciách, sympóziách a pracovných workshopoch a pri tej príležitosti nadväzovať obchodnú spoluprácu.
Viac informácií o možnostiach spolupráce v rozhovore poskytol Dr. Miroslav Králik, predseda Slovensko - srbskej obchodnej komory.
Prečo by sa podľa Vás mala nadviazať intenzívnejšia obchodná spolupráca medzi slovenskými a srbskými podnikateľkami?
Dôvodov na intenzívnejšiu obchodnú spoluprácu, ale aj priame investovanie slovenských firiem v Srbsku najmä prostredníctvom zakladania spoločných (joint venture) firiem so srbskými podnikateľskými subjektmi alebo prostredníctvom zakladania vlastných, je viac než dosť. Z geografického hľadiska delí hlavné mesto Bratislavu od Belehradu necelých 600 kilometrov diaľnic. (Na vstup slovenských občanov do Srbska postačuje platný občiansky preukaz). Už samotný fakt, že Belehrad má takmer 2,5 milióna obyvateľov, nemôže nechať ľahostajným žiadneho potenciálneho investora zo Slovenska.
Na samotnej ceste do Belehradu, hneď po vstupe na Srbské územie je mesto Subotica s vyše 200-tisíc obyvateľmi. V pokračovaní cesty do Belehradu je mesto Nový Sad, administratívne centrum severnej časti Srbska - Vojvodiny s necelých 500 000 obyvateľov.
Pokiaľ sa pokračuje diaľnicou od Belehradu južnejšie, je mesto Niš s podobným počtom obyvateľov ako Nový Sad.
Aký je postup pri zakladaní obchodných spoločností v Srbsku a ktoré si otázky najčastejšie kladú slovenský podnikatelia, ktorí uvažujú investovať v Srbsku?
Najčastejšie dilemy slovenských investorov: Či je srbské právne prostredie dostatočne rozpoznateľné, či sú inštitúty srbského, predovšetkým obchodného práva a s ním súvisiacich predpisov, kompatibilné so slovenskými.
Zákonom o obchodných spoločnostiach bola prevzatá koncepcia európskeho komunitárneho práva týkajúca sa obchodných spoločností. To znamená, že v Srbsku možno založiť nielen všetky základné typy obchodných spoločnosti akými sú verejná obchodná spoločnosť (ortačko društvo - v skatke o. d.), komanditná obchodná spoločnosť (komanditno društvo - v skratke k. d.), spoločnosť s ručením obmedzeným (društvo sa ograničenom odgovornošću - v skratke d. o. o.), akciová spoločnosť (akcionarsko društvo - v skratke a. d.) ale dokonca platia pri ich založení rovnaké zásady, ako ich upravuje aj slovenská obchodná norma - Obchodný zákonník.
Rovnako ako na Slovensku, najčastejšie zakladanou spoločnosťou je spoločnosť s ručením obmedzeným. Minimálna výška základného imania je na rozdiel od Slovenska (kde to je 5 000 eur) iba 500 eur a musí byť pri založení vložená na účet do jednej z množstva domácich alebo zahraničných bánk v protihodnote v dinároch (oficiálna mena Srbska). Všetky známe a relevantné európske bankové domy majú v Srbsku svoje sídlo alebo pobočku.
Ktoré sú tie najdôležitejšie kompara-tívne výhody podnikania a spolupráce v Srbsku?
Oblasti, v ktorých je možná spolupráca so srbskými partnermi, resp. oblasti investovania do vlastného podniku v Srbsku, sú predovšetkým:
- strojárstvo,
- chemický a gumárenský priemysel,
- energetika,
- hydrotechnika,
- čistiarne odpadových vôd,
- poľnohospodárske a potravinárske výrobky,
- alternatívne zdroje energie
- drevársky a papierenský priemysel,
- developing (výstavba bytov a obchodných priestorov a biznis centier)
- infraštruktúra (výstabva ciest, diaľníc a rekonštrukcia železničných tratí.
To neznamená, že v iných oblastiach srbského hospodárstva nie je možné podnikať. Naopak, takmer vo všetkých oblastiach hospodárstva vrátane výroby a služieb Srbsko potrebuje vytvoriť omnoho silnejšie konkurenčné prostredie, než ho má teraz.
Je daňová politika v Srbsku pre zahraničných investorov atraktívna a aký je režim dovozu a vývozu tovarov v Srbsku?
Srbsko má jednu z najnižších daní zo zisku pre právnické osoby - 10 percent. Okrem toho na prilákanie zahraničných investorov srbská legislatíva ponúka celý rad daňových zvýhodnení pre domácich a zahraničných investorov, ktorí investujú určitú väčšiu sumu peňazí, a tým prispejú k zníženiu nezamestnanosti v tomto regióne.
K zatraktívneniu podnikateľského prostredia prispievajú bilaterálne a multilaterálne dohody, ktoré Srbsko uzavrelo a ktoré platia aj v súčasnosti:
CEFTA je multilaterálna dohoda o voľnom obchode uzavretá medzi krajinami Strednej a Juhovýchodnej Európy. Dohoda vstúpila do platnosti v máji minulého roka a určuje, že krajiny, ktoré uzavreli túto dohodu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Moldavsko, Čierna Hora a Srbsko - čo predstavuje zhruba 30 miliónov obyvateľov), nebudú uplatňovať žiadne dovozné clá. Dohoda taktiež ob-sahuje spôsob určenia pôvodu výrobkov.
Dohoda o voľnom obchode medzi Srbskom a Ruskom podpísaná v roku 2000 určuje, že sa na tovar, u ktorého je preukázateľné, že má pôvod v Srbsku (minimálne 50-percentný pôvod podľa princípov Svetovej obchodnej organizácie), uplatňuje clo vo výške iba jedno percento, ak sa vyváža na trh Ruska. Zoznam výrobkov, na ktoré sa uplatňuje režim voľného obchodu, sa každoročne upravuje po dohode expertnej srbsko-ruskej komisie. Srbsko je tak jediným štátom, okrem Spoločenstva nezávislých štátov bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré podpísalo takúto dohodu s Ruskom. Tzv. preferenčný štatút pre srbské výrobky, ktoré sú určené na vývoz do krajín Európskej únie, nepodliehajú clu a iným poplatkom, okrem hovädzieho mäsa (baby beef) a vína.
Vo vzťahu k Spojeným štátom americkým má Srbsko na základe Generálneho systému preferencií (GSP) právo na vývoz viac ako 4 650 výrobkov do Spojených štátov amerických.
So Slovenskom má Srbsko uzavreté dve dôležité bilaterálne dohody:
- Dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a
- Dohodu o ochrane zahraničných investícií.
Text: Daniel Nikolič
Pridať komentár
Najčítanejšie
Skalár III OS – ultra přesné měření
Prvním krokem k úsporám teplé vody (TV) v domě, je nezbytné, co nejpřesněji změřit její spotřebu. Česká společnost ULITEP, spol. s.r.o., ve spolupráci se společností Hydrometer GmbH, představuje vlastní výrobek, měřicí sestavu Skalár III OS s přesností do 1 %. VIAC
Automatické kotle na pelety ATMOS představují moderní vytápění
Automatické kotle na pelety dnes přestavují moderní způsob vytápění rodinných domů a jiných objektů. Kotle určené pro topení peletami s hořáky na pelety ATMOS A25 nebo A45 mají hodně společného s topením zemním plynem nebo topným olejem. VIAC
Energeticky úsporné, teplé, cenovo dostupné suché podlahové kúrenie
Zdravá, prírodná alternatíva podlahy v podobe keramickej dlažby CREATON so sebou prináša množstvo výhod: úspora energie, nízka váha - len 38,25 kg/m2, hrúbka dlažby len 2 cm, použiteľnosť už po 48 hodinách, rýchlosť pokládky, jednoduchý perodrážkový systém, ktorý môže realizovať iba jeden človek a dokonca laik. VIAC
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax