Nevyužité možnosti veternej energie
V súčasnej dobe môžeme sledovať klimatické zmeny vo forme celkového zvyšovania teploty a extrémnych výkyvov počasia (záplavy, víchrice, horúce letá, atď.). Globálne otepľovanie je spôsobené aj emisiami. Tie sa môžu znížiť nahradením neobnoviteľných zdrojov energie, obnoviteľnými. Ako prvá sa začala využívať voda, teraz je to aj slnko, vietor, geotermálna energia, bioplyn a biomasa (tá je síce obnoviteľný zdroj, no je zdrojom ďalších emisií). Využívanie obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutné aj kvôli stále sa znižujúcemu stavu prírodných zdrojov ako uhlie, ropa, zemný plyn (odhad vyčerpania ropy nastane za cca 50 rokov, plynu a uhlia za cca 100 rokov).
V tomto článku by som sa rada venovala potenciálu veternej energie, lebo považujem za potrebné zmenšiť rozdiel medzi potenciálom, aký sila vetra na území Slovenska má a mierou do akej sa využíva.
Vzduch, hoci ho nevidíme a nevenujeme mu bežne pozornosť, je niečo, bez čoho nemôžeme žiť a jeho pôsobením je možné dosiahnuť neuveriteľné výsledky. K tomu je potrebné nasledovné: zistiť si bližšie informácie, ktoré nám dajú vieru až istotu, že má zmysel sa sile vetra venovať. Výsledok sa dostaví, keď sa investuje čas, peniaze a úsilie vo forme výskumu, či realizácie samotných veterných elektrární.
Verím, že aj vy patríte medzi pokrokových ľudí s ekologickým myslením a prečítaním nasledovných faktov si rozšírite prehľad.
Situácia s využitím veternej energie vo svete:
· Kapacita výkonu celosvetovo vzrástla o 31% v roku 2009, t.j. pribudlo 37,5 GW inštalovaného výkonu, ktorý teda v 2009 celkovo predstavoval 157,9 GW. Na tretine nárastu sa podieľala Čína (zdroj www.ewea.org, 26.7.2010)
· V roku 2008 sa v EU vybudovalo 23,851 MW kapacity výkonu, z toho 36% bolo z veternej energie, 29% z plynu, 18% zo solárnej energie, 10% z ropy, 3% z uhlia, 2% z vody a 0,3% z atómovej energie (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
· Koncom roku 2008 bolo v EU prevádzke celkovo 64,935 MW výkonu z veterných parkov, čo predstavovalo 15%-tný nárast oproti roku 2007 (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
· 20 veterných turbín bolo nainštalovaných v EU každý pracovný deň, čo znamenalo prácu pre 160 000 pracujúcich priamo, či nepriamo v tomto sektore (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
· Veterná energetika ušetrila 108 miliónov ton CO2 za rok, čo je rovné splodinám z viac ako 50 milión áut (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
· Najrozvinutejšími krajinami v oblasti veternej energetiky sú Nemecko, Španielsko, Anglicko.
Podieľ obnoviteľných zdrojov energie na hrubej spotrebe elektrickej energie v krajinách EÚ (v roku 2005 a zámer v roku 2010, v %) (zdroj http://ec.europa.eu
Podstatné fakty ohľadom veterných elektrární:
· 1 veterná turbína (vrtuľa na stožiari) v má súčasnosti bežný elektrický výkon 2 až 6 MW
· Základňa veternej turbíny 2MW zaberá plochu cca 36 m² (v porovnaní so solárnou elektrárňou s maximálnym výkonom 2MW, ktorá zaberá plochu minimálne cca 60 000 m²)
· Pomerne (v porovnaní s inými typmi elektrární) nízke investičné a prevádzkové náklady
· Veterné parky majú najvyššiu účinnosť v nepriaznivom počasí (keď prší a je veterno), takže dobre dopĺňajú solárne parky a celý energetický mix
· Veterná energetika je decentralizovaných zdrojom umožňujúcim dodávku elektriny do ťažko dostupných oblastí a odľahčením centrálnej prenosovej siete dáva väčší priestor pre prenos elektriny z centrálnych zdrojov (napr. jadrovej elektrárne) na východ Slovenska
· Obce dostávanú dotácie za povolenie stavby a prevádzky veternej elektrárne vo svojom okolí (1% z ročných tržieb za predaj elektriny, t.j. napríklad pre 20MW veternú elektráreň je to cca 32 000 EUR ročne)
· Výkyvy v intenzite vyrobenej energie sú riešené pomocou vodných prečerpávacích elektrární, VRB technológií (akumulácia elektriny pomocou chemických prietočných článkov), zapájaním veterných elektrární do sústav, kde väčšinou každá elektráreň v inej lokalite pracuje v iný čas.
· Cena pre konečného spotrebiteľa predstavuje príplatok 0,83% z celej faktúry za elektrinu
· Výskum je základ, lebo je to investícia potrebná na začiatku čohokoľvek (aj pri jadrovej, či tepelnej energetike). Výskum vedie k zvyšovaniu efektivity každej výroby a teda lepším výsledkom s nižšou investíciou.
Info o situácii na Slovensku:
Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku (2006)
Existujúce veterné elektrárne na Slovensku:
Veterná elektráreň Cerová (prevádzka od októbra roku 2003): 4 x 660 kW turbíny VETAS V47 (vyrobená elektrina pre cca 1 500 priemerných domácností)
Veterná elektráreň v Myjave (prevádzka od júla 2004, lokalita Ostrý Vrch): 1 x 500 kW turbína VETAS V39
Veterný park Skalité, lokalita Poľana (začatie prevádzky v septembri 2005, momentálne prevádzka pozastavená): 4 x 500 kW turbíny VETAS V39
Dôvody situácie na Slovensku:
1. fáma „je to hlučné": stála som priamo pod stožiarom s vrtuľou a počula som len slabé svišťanie zvuku, pripomínajúce šum lesa. Zvuk vo vzdialenosti cca 100 m už nebolo vôbec počuť. Neverte mi, príďte sa sami pozrieť na exkurziu do Prellenkirchenu v Rakúsku a urobte si vlastný obraz o pravde. Možno tam tiež uvidíte srnky, ktoré sa mi podarilo pozorovať pri pasení sa priamo pod vrtuľami. Skôr mi vadila hlučná motorka, ktorá skoro do nás vrazila pri prechádzke lesom v Cerovej a zanechala za sebou nepríjemný oblak splodín.
2. fáma „kazí to ráz krajiny": niekto by povedal, že je to vec názoru, ja hovorím, že človek vidí to, čo chce vidieť resp. očakáva. Ja som umelecky založený človek a mne veterné elektrárne ozaj po prvej návšteve prirástli k srdcu. Na zelenej lúke sa mi zdajú elektrárne ako majestátny doplnok pokroku a pozitívneho postoja človeka k životnému prostrediu. Neuveriteľný je aj pohľad nahor, keď stojíte tesne pod stožiarom a pozeráte nahor, prípadne vstúpite priamo do tela elektrárne. Neubránite sa tichej otázke: ako toto dielo mohol taký malý človek zostrojiť?
3. Rozhodnutia majiteľov pozemkov pod elektrárňami a starostov obcí sú silne ovplyvnené osobnými záujmami. Nie každý človek je dosť silný na to, aby hľadal skutočnú pravdu skôr ako ju chcel mať, alebo robil to, čo je celkovo správne a nie to, čo je pre neho výhodné.
4. Predchádzajúca vláda kládla dôraz na jadrovú energetiku. Zákon 309/2009 požaduje samoreguláciu výkonu pri projektoch na 4 MW.
5. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS a.s.) úplne pozastavila možnosť pripojenia projektov veterných elektrární kvôli avizovanému objemu výkonu viac ako 4 500 MW, ktoré sa od investorov požadovalo pripojiť a uprednostnilo projekty solárnych elektrární (na tie vydala zatiaľ povolenie pripojenia v objeme 120 MW, plus cca 500 MW cez distribučné spoločnosti ZSE, SSE, VSE).
Verím, že sa vám podarí získať aj ďalšie informácie, aby ste si mohli vytvoriť vlastný pevný názor a vlastnou činnosťou sa stanete súčasťou veľkej zmeny, ktorá bude prospešná pre celú spoločnosť.
Text: Anna Jarásová
Pridať komentár
Najčítanejšie
Skalár III OS – ultra přesné měření
Prvním krokem k úsporám teplé vody (TV) v domě, je nezbytné, co nejpřesněji změřit její spotřebu. Česká společnost ULITEP, spol. s.r.o., ve spolupráci se společností Hydrometer GmbH, představuje vlastní výrobek, měřicí sestavu Skalár III OS s přesností do 1 %. VIAC
Automatické kotle na pelety ATMOS představují moderní vytápění
Automatické kotle na pelety dnes přestavují moderní způsob vytápění rodinných domů a jiných objektů. Kotle určené pro topení peletami s hořáky na pelety ATMOS A25 nebo A45 mají hodně společného s topením zemním plynem nebo topným olejem. VIAC
Energeticky úsporné, teplé, cenovo dostupné suché podlahové kúrenie
Zdravá, prírodná alternatíva podlahy v podobe keramickej dlažby CREATON so sebou prináša množstvo výhod: úspora energie, nízka váha - len 38,25 kg/m2, hrúbka dlažby len 2 cm, použiteľnosť už po 48 hodinách, rýchlosť pokládky, jednoduchý perodrážkový systém, ktorý môže realizovať iba jeden človek a dokonca laik. VIAC
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax