Jedným z aktuálnych problémov dneška v hospodárení s dažďovou vodou je odvodnenie spevnených plôch. Súčasné tempo zväčšovania spevnených povrchov na úkor zelených plôch má nepriamy, no negatívny vplyv na dimenzovanie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd, čo zvyšuje ekonomické nároky týchto stavieb. Existujúce združené alebo delené stokové siete sú pri tom natoľko saturované, že vodárenské spoločnosti si už nemôžu dovoliť ich ďalšie zaťaženie.
Ak si porovnáme pomer spevnených a zelených plôch v minulosti a dnes, je zrejmé, že tie zelené sa neustále zmenšujú. Redukciou zelených plôch, napr. výrubom stromov, znižujeme efekt evapotranspirácie (odparovania vody z povrchu rastlín), znižujeme priesak vôd z povrchového odtoku do pôdy a do podpovrchových zvodnených vrstiev a zároveň neúmerne zvyšujeme povrchový odtok zo spevnených povrchov. Dôsledkom redukcie vôd z povrchového odtoku do podpovrchových zvodnených vrstiev sú zmeny v podloží, o ktorých sme ani možno netušili. Narúša sa niekoľko tisícročí trvajúci prirodzený hydrologický cyklus podzemných vôd, ktorý následne ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov, ako zmenu podložia a zmeny vodného manažmentu. Pri jednom z najhoších scenárov by v extrémne zaťažených oblastiach mohlo dôjsť až k prepadu existujúceho terénu o niekoľko metrov. Zmenou hydrologického cyklu sa znižujú hladiny podzemných vôd a následne aj hladiny prírodných podzemných rezervoárov pitnej vody. Problém zvyšovaného povrchového odtoku zo spevnených plôch však neovplyvňuje len zmeny hydrologického cyklu a zvyšovania nákladov na stavbu čistiarní odpadových vôd. Voda odvedená zo spevnených povrchov sa veľmi rýchlou a neprirodzenou cestou dostáva do vodných tokov, čo sa každoročne prejavuje preplňovaním a prelievaním korýt riek a potokov.

Skúsenosti spoza hraníc
Naši susedia zo západnej Európy si problematiku vsakovania dažďových vôd z povrchového odtoku uvedomujú a riešia ju predpismi štátnych inštitúcií. Primárne sa snažia vody z povrchového odtoku vrátiť do podložia a obnoviť tak hydrologický cyklus. Hoci existuje možnosť napojiť sa aj na dažďovú kanalizáciu, takéto napojenie je spoplatňované. Výška stočného za 1 m3 je 0,8 € a je predpoklad, že táto suma bude v budúcnosti rásť. Mnohé obce v Nemecku dokonca zaviedli poplatok za zastavanú plochu bez realizácie vsakovania vo výške až 2 € za m2 za rok. Investori sa preto snažia riešiť problém odtoku zo spevnených povrchov návrhom vsakovacieho systému. Možnosť zaústenia dažďových vôd z povrchového odtoku do vsakovacieho systému nie je vždy vyhovujúca pre konkrétnu situáciu, preto sa v takýchto prípadoch riadi zásadami navrhovania vsakovacieho systému. Keďže na Slovensku neexistuje predpis v podobe STN EN, postupuje sa na základe nemeckej normy DWA-A 138, ktorá sa ako predpis odporúča. Hovorí o limitných hodnotách, pre ktoré je možné systém navrhnúť. Sú to napríklad: filtračná rýchlosť kf (koeficient filtrácie), výška hladiny podzemnej vody (rozdiel medzi výškou hladiny podzemnej vody a spodnou hranou vsakovacieho zariadenia nesmie byť menší ako 1 m), doba zadržania vôd z povrchového odtoku vo vsakovacom zariadení, vzdialenosť vsakovacieho systému od budovy atď.
Návrh vsakovacieho systému
Pre návrh vsakovacieho systému treba poznať viacero premenných faktorov, ktoré môžu samotný výpočet značne ovplyvniť.
Vsakovacie rúry
Vsakovanie dažďových vôd z povrchového odtoku do podložia je možné dvoma spôsobmi. Prvým spôsobom je použitie vsakovacích rúr. Dažďová voda je podzemne vedená do systému perforovaných, štrkom obsypaných, rúr, kde sa dočasne akumuluje a podľa priepustnosti pôdy pozvoľna infiltruje do podzemia. V praxi sa osvedčilo dimenzovania rúrového potrubia na hodnotu DN 300 mm. Tento objem najlepšie využíva priestor pre akumuláciu a umožňuje údržbu celého systému. Veľkosť otvoru priesakovej štrbiny je približne 1,2 mm. Dôležitým údajom je celková perforovaná plocha, ktorá by nemala byť menšia ako 180 cm2/m. Vsakovacie potrubie sa osádza do výkopu tak, aby bola zachovaná filtračná stabilita. Ako obsypový materiál sa odporúča praný štrk s frakciou 8/16 resp. 16/32 a výkop so štrkovou výplňou treba obaliť filtračnou geotextíliou. Zadržiavacia kapacita je približne 33 % z celkového objemu výkopu.
Rúrové vsakovanie má oproti klasickému trativodu väčší ukladací priestor, vďaka vnútornému objemu potrubia. Hodí sa predovšetkým tam, kde je pre vsakovanie dostatok voľnej plochy. Pri použití vsakovacích rúr však treba počítať s väčšími výkopovými prácami.
Vsakovacie bloky
Druhou možnosťou vsakovania dažďových vôd z povrchového odtoku je použitie vsakovacích blokov či boxov. Retenčná kapacita vsakovacieho bloku je 96 %, čo je troj- až štvornásobok využiteľného retenčného objemu štrku. Výhodou blokov je možnosť použiť ich aj tam, kde je na vsakovanie menší priestor, popri tom aj úspora výkopových prác. Bloky sú modulárne, dajú sa uložiť v ľubovoľnej dĺžke, šírke a výške. Pri vsakovacích blokoch nie je nutné použiť štrkovú výplň, stačí fitračnou geotextíliou obaliť iba samotné bloky. Vsakovacie bloky možno využiť aj na zadržiavanie a akumuláciu dažďových vôd. Realizácia takéhoto retenčného systému je podobná ako v prípade vsakovacích systémov. Rozdiel je v zamedzení úniku vody do podložia. Výkop sa musí správne utesniť pomocou materiálu neprepúšťajúceho vodu, napríklad hyroizolačnej fólie. Nahromadenú dažďovú vodu potom možno opätovne využiť, do šachty stačí vložiť ponorné čerpadlo.
Umiestnenie a údržba systému
Pri návrhu vsakovacieho systému sú veľmi dôležité vstupy od projektanta, ktorý podľa konkrétnych podmienok určí miesto uloženia systému. Vsakovací či retenčný systém nemá špeciálne nároky na plochu. Možno ho zabudovať do zeleného pásu aj pod spevnenú plochu, napríklad pod parkovisko alebo komunikáciu. V takomto prípade je však potrebné dimenzovať kryciu a vyrovnávaciu vrstvu nad vsakovacím systémom na zaťaženie dopravou, pričom trieda zaťaženia by nemala byť nižšia ako SLW 60.
Rúrovým a boxovým vsakovaním možno zabezpečiť infiltráciu priamo na mieste. Voda zo striech, nádvorí, pojazdných i nepojazdných plôch, rovnako aj drenážna a presakujúca voda je považovaná za neškodlivú a neznečistenú, ktorá môže byť zapustená do vsakovacieho systému. Dažďovú vodu z ulíc a parkovísk však treba pred zapustením do vsakovacieho systému podrobiť prečisteniu v odlučovači ropných látok.
Vsakovacie systémy sú technológiou s nízkymi nárokmi na údržbu a obsluhu. Nemožno sa však spoliehať, že vsakovací systém bude po zabudovaní do zeme funkčný niekoľko desaťročí bez akejkoľvek starostlivosti. Tvar a konštrukcia vsakovacích boxov a rúr sa postupným vývojom prispôsobila technike tak, aby umožnila jednoduchú kontrolu a údržbu celého systému. Pomocou revíznych otvorov a inšpekčných tunelov sa do vsakovacieho systému jednoducho dostane kamera, ktorá v prípade potreby systém zmonitoruje, rovnako aj preplachovacia technika, ktorá ho dokáže tlakom prečistiť. Životnosť udržiavaného vsakovacieho systému sa potom naozaj predĺži na niekoľko desaťročí.
Text: Marek Novosad, Zuzana Radochová
Skalár III OS – ultra přesné měření
Prvním krokem k úsporám teplé vody (TV) v domě, je nezbytné, co nejpřesněji změřit její spotřebu. Česká společnost ULITEP, spol. s.r.o., ve spolupráci se společností Hydrometer GmbH, představuje vlastní výrobek, měřicí sestavu Skalár III OS s přesností do 1 %. VIAC
Automatické kotle na pelety ATMOS představují moderní vytápění
Automatické kotle na pelety dnes přestavují moderní způsob vytápění rodinných domů a jiných objektů. Kotle určené pro topení peletami s hořáky na pelety ATMOS A25 nebo A45 mají hodně společného s topením zemním plynem nebo topným olejem. VIAC
Energeticky úsporné, teplé, cenovo dostupné suché podlahové kúrenie
Zdravá, prírodná alternatíva podlahy v podobe keramickej dlažby CREATON so sebou prináša množstvo výhod: úspora energie, nízka váha - len 38,25 kg/m2, hrúbka dlažby len 2 cm, použiteľnosť už po 48 hodinách, rýchlosť pokládky, jednoduchý perodrážkový systém, ktorý môže realizovať iba jeden človek a dokonca laik. VIAC