Zváracie pracovisko a jeho bezpečnostné a environmentálne charakteristiky
Zváranie je proces, ktorým sa vytvorí trvalý, nerozoberateľný spoj dvoch alebo viacerých materiálov. Zvárať je možné kovové a nekovové materiály s podobnými alebo rôznymi vlastnosťami. Všeobecnou požiadavkou na zváranie je vytvorenie takých termodynamických podmienok, pri ktorých je umožnený vznik nových medziatómových väzieb. Je veľmi náročné vytvoriť spoj na úrovni medziatómových väzieb za bežných podmienok (pri teplote a tlaku okolia), preto je nutné pôsobiť väčšou teplotou alebo tlakom alebo teplotou a tlakom súčasne. Platí zásada, že čím väčšia je teplota, tým je potrebný menší tlak a naopak. Ak prevláda pôsobenie tepla nazývame toto zváranie tavné, ak dominuje tlak, tak tlakové. Iné rozdelenie zvárania, napr. podľa energetických zdrojov (obr.1).
História zvárania
História zvárania je ovplyvnená úrovňou technického pokroku a rôznymi vynálezmi. Počiatky zvárania siahajú do Bronzovej a Železnej doby, avšak za otca tejto technológie sa považuje Grék Glaukos v období približne 688 až 600 pred n.l. V stredoveku je na spoje pri výrobe mnohých výrobkov používané kováčske zváranie, pri ktorom sa obe spojované časti zahriali do žerava a skuli dohromady. V roku 1799 navrhol Alessandro Volta prvý zdroj elektrického prúdu a s jeho použitím objavil Vasilij V. Petrov v roku 1802 zvárací elektricky oblúk používaný dodnes. V roku 1881 pre oblúkové zváranie netaviacou sa uhlíkovou elektródou použil Nikolaj N. Benardos akumulátor. Zakrátko Nikolaj G. Slavjanov zaviedol dynamo ako zdroj elektrickej energie a ako prvý použil taviacu sa kovovú elektródu, kde tavivo bolo sypané na miesto vytváraného spoja.
V roku 1907 podáva významný švédsky inžinier a vedec Oscar Kjellberg patent, popisujúci vynález kovovej elektródy obalenej nevodivým materiálom, ktorý sa pri horení elektrického oblúka taví a uvoľňuje oxid uhličitý. Tak sa vytvára ochranná atmosféra, ktorá chráni roztavený vznikajúci zvar proti pôsobeniu okolitej atmosféry, resp. nežiaducich plynov, najmä kyslíka a dusíka. Nežiaduce atmosférické plyny spôsobovali krehnutie a pórovitosť zvarov.
Zvýšené požiadavky opravárenstva a zbrojárskeho priemyslu podmienili rýchlejší pokrok v technológii zvárania a v USA sa už počas prvej svetovej vojny začínajú používať celulózové elektródy.
V roku 1926 Henry M. Hobart a Philip K. Devers z firmy General Electric použili pri zváraní Slavjanovu kovovú taviacu sa elektródu v ochrannej atmosfére inertných plynov. O štyri roky neskôr si dali patentovať zvárací horák, do ktorého bol privádzaný zvárací drôt a ochranný plyn. Henry Hobart použil hélium a Philip Devers argón, ale až v 1940 roku spolu úspešne zavŕšili vývoj metódy zvárania taviacou sa elektródou v ochrannom plyne.
Ďalší skokový nárast zvárania zapríčinila druha svetová vojna. Postupne sa začína používať veľké množstvo spôsobov zvárania v tuhom stave, ktoré si nachádzajú svoje miesto aj v priemyselnej výrobe. Na území bývalého Československa v Škodovke Plzeň sa ešte pred prvou svetovou vojnou používajú oblúkové zváračky firmy Siemens a tak sa opravujú oceľoliatinové odliatky. Tiež vypracovanie prvých zváračských predpisov a zavedenie školení pre zváračov inicioval český profesor František Faltus. V roku 1949 na Slovensku ďalší český profesor, Jozef Čabelka zakladá Výskumný ústav zváračský, ktorý aj dnes patrí k popredným, medzinárodne uznávaným inštitúciám.
Vybrané technológie zvárania a ich bezpečnosť
Zváranie koncentrovanou energiou žiarenia, napr. pri zváraní elektrónovým lúčom ide o tavné zváranie vo vákuu, ktoré na roztavenie zváraného materiálu využíva dopad zväzku lúčov urýchlených elektrónov, vysielaných z volfrámovej katódy na materiál (tvoriaci anódu). Pri zváraní elektrónovým lúčom vzniká ionizujúce žiarenie, silné svetelné žiarenie, plynné škodliviny a vibrácie. Zváranie prebieha vo vákuovej komore a proces je automatizovaný, takže zamestnanec sleduje zváranie prostredníctvom priemyselnej televízie a nie je bezprostredne ohrozený. Bezpečnostné a environmentálne aspekty laserového pracoviska boli už podrobnejšie rozoberané v tomto časopise na stranách 30 až 32, v čísle 6 z roku 2010.
Zváranie plameňom je technológia tavného spájania kovov, pri ktorej je tepelným zdrojom plameň, vznikajúci horením zmesi kyslíka s horľavým plynom (s acetylénom, vodíkom, propán-butánom). Na vytvorenie plameňa slúži zvárací horák, do ktorého sa privádzajú plyny cez pripojené hadice zo zdrojov plynu, zvyčajne prepravných tlakových fliaš. Zvára sa bez prídavného materiálu (tzv. autogénne zváranie) alebo s prídavným materiálom. Zdrojom ohrozenia pri zváraní plameňom sú:
· plameň horáka ako otvorený plameň môže spôsobiť popáleniny zvárača prípadne inej osoby, alebo zapríčiniť požiar resp. výbuch v priestore zváracieho pracoviska,
· rozstrieknutie kovu a trosky, odletovanie úlomkov chladnej trosky,
· horúce kovové povrchy,
· infračervené žiarenie ohrozuje oči a spôsobuje prehriatie pokožky,
· intenzívne viditeľné žiarenie spôsobuje oslnenie,
· nitrózne plyny, pokiaľ sa zvára v malých nevetraných priestoroch,
· hluk, ktorý pri nadmernej intenzite pôsobí škodlivo na sluch (aj nižšie hladiny ovplyvňujú nepriaznivo psychiku a nervový systém),
· zváracie plyny pri ich prípadnom úniku do okolia a nesprávna manipulácia so zariadením (potenciálne nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu vzhľadom na rozvod plynu, na tlakové fľaše, na vyvíjač acetylénu, atď.)
Zváranie elektrickým oblúkom je tavné zváranie, pri ktorom sa na roztavenie zváraného a prídavného materiálu využíva ako tepelný zdroj elektrický oblúk horiaci medzi elektródou a zváraným materiálom. Podľa konkrétnych technických podmienok, využívajúcich princíp elektrického oblúka, možno tento spôsob zvárania ďalej rozdeliť do podskupín, ale vzhľadom na základný tepelný zdroj sú ohrozenia pri nich podobné. Zdrojom ohrozenia pri zváraní elektrickým oblúkom je:
· elektrický prúd,
· elektrický oblúk, ktorý je súčasne zdrojom žiarenia (ultrafialového, viditeľného a infračerveného),
· škodliviny, splodiny zváracieho procesu (plyny, pary, aerosóly),
· rozstrieknutie horúceho kovu a iskier, ktorý okrem pôsobenia na zvárača môže vyvolať aj požiar alebo výbuch,
· odletujúce časti chladnej trosky,
· hluk.
Zváranie elektrickým odporom je tepelno-tlaková technológia vytvárania spojov, kde teplo vzniká ako dôsledok prechodu elektrického prúdu cez kontaktované plochy zváraných materiálov. Zváranie sa vykonáva na odporových zváracích strojoch. Prúd sa do miesta zvaru privádza elektródami, zvyčajne medenými alebo zo zliatiny medi, ktoré súčasne vyvodia potrebnú prítlačnú silu. Podľa tvaru elektród a tým aj podoby vytvoreného spoja sa odporové zváranie aj rozlišuje. Zdrojmi ohrozenia zvárača obsluhujúceho odporovú zváračku sú:
· elektrický prúd (v prípade poškodenej izolácie vodičov),
· rozstrieknutie roztaveného kovu, ktoré je intenzívnejšie ako u ostatných spôsobov zvárania,
· škodlivé splodiny,
· pohybujúce sa časti zariadenia,
· hluk.
Zváranie v tuhom stave je fyzikálna metóda zvárania, pri ktorej nepôsobí žiadny ohrev a k spojeniu dochádza v dôsledku plastickej deformácie spájaných materiálov za pôsobenia vysokého tlaku. Uplatňuje sa najmä u tvárnych materiálov, ako je hliník a meď. Hlavným typom ohrozenia je mechanické ohrozenie v dôsledku pohybu častí zariadenia vyvodzujúcich prítlačnú silu.
Pri zváraní ultrazvukom sa spájajú kovové alebo plastové materiály pôsobením tlaku a mechanického kmitania s ultrazvukovou frekvenciou a to bez akéhokoľvek vonkajšieho prívodu tepla. Ultrazvukové zváračky pracujú najmä s frekvenciou od 20 kHz do 40 kHz, používajú sa však aj meniče s rezonančnými frekvenciami až do 700 kHz. Vyrábajú sa v rôznych vyhotoveniach, rámcovo ich možno rozdeliť podľa spôsobu vyvodenia prítlačnej sily na pneumatické a ručné. Nepriaznivé účinky ultrazvuku s frekvenciou ležiacou v oktávovom pásme so strednou frekvenciou 31,5 kHz možno očakávať, ak hladina akustického tlaku presiahne 100 dB.
Pri zváraní výbuchom spoj vzniká v dôsledku rázového tlaku na zvárané plochy, ktorý dosahuje hodnoty až 30 000 MPa. Používa sa iba v špecifických prípadoch, napr. pri spájaní ocele s iným kovovým materiálom. Ohrozenie vzniká už v dôsledku manipulácie s výbušninou, pre ktorú platia špeciálne bezpečnostné predpisy a pri samotnej explózii vytvára ohrozenie tlaková vlna, vymrštené častice a vysoká hladina hluku.
Tepelno-chemické zváranie, napr. zváranie termitom je taký druh tavného zvárania, ktoré využíva na tavenie zvarových plôch reakčné teplo, vzniknuté pri reakcii zmesi kovových oxidov s jemne rozomletým hliníkovým práškom. Chemická reakcia prebehne v magnezitovej nádobe a prehriate železo sa vypustí do žiaruvzdornej formy, kde sa nachádzajú konce zváraných dielov. Tento spôsob zvárania bol pôvodne určený na zváranie koľajníc. Ohrozenie pre pracovníka vzniká v dôsledku možného dotyku s horúcim povrchom formy, resp. z rozstrieknutia taveniny.
Škodliviny a obťažujúce faktory pri zváraní, prevencia a ochrana proti nim
Zváranie je spojené s existenciou fyzikálno-chemických faktorov, ktoré pôsobia škodlivo na zdravie človeka a preto je potrebné pred ich pôsobením chrániť zvárača a jeho okolie. Škodliviny a obťažujúce faktory pri zváraní môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií. Napríklad podľa skupenstva, energetického výkonu, fyzikálnej alebo chemickej podstaty, škodlivosti a pod.
Obr. 2 Rozdelenie škodlivín vznikajúcich v procese zvárania
Prevažná časť škodlivín je tvorená vo forme tuhých a plynných častíc z materiálov, prídavných materiálov a nečistôt. Tiež ich vznik je podmienený použitou technológiou a druhom základného materiálu. Schematické rozdelenie je na obr.2.
Plynné škodliviny vznikajú najmä ako výsledok reakcie technologických plynov a plynov z okolitej atmosféry. Látky vo forme tuhých častíc vznikajú z prídavných materiálov pre zváranie. Plynné škodliviny sú tvorené najmä CO, NOX, O3, Cl, chloridmi, fosgénom, fluorovodíkom a kyanovodíkom.
Prašnosť pri zváraní vzniká z par a ich následnou kondenzáciou z prídavného materiálu alebo zo základného materiálu s povrchovou úpravou. Tieto nerozpustné častice, ktoré nazývame zváracie dymy. Faktory ovplyvňujúce množstvo a druh prachu (pevných aerosólov) sú elektrický prúd, napätie, druh elektrického prúdu, priemer elektród, druh obalu, uhol nastavenia elektródy, metóda zvárania. Podľa použitej technológie sa tvoria rôzne veľkosti častíc s rozdielnou morfológiou. Účinky častíc poškodzujúcich zdravie závisia v prvom rade na priemere častíc, ktorý sa pohybuje medzi 0,1μm a 1,0 μm, avšak hlavne v rozsahu menšom ako 0,4 μm (v tomto rozsahu je 98,9 % častíc). Tieto ultrajemné častice majú schopnosť prenikať do pľúcnych alveol, kde sa usadzujú. Z alveol prenikajú do krvného obehu, prestupujú cez cievne steny a usadzujú sa v tele. Nadmerná expozícia plynnými škodlivinami spôsobuje respiračné ťažkosti ako je zápal pľúc, pľúcny edém, stratu pružnosti v pľúcnom tkanive, chronickú bronchitídu a až udusenie. Známa je aj tzv. zváračská horúčka, čo je reakcia organizmu pri inhalácii toxických látok, teda pár a prašných aerosólov práve vzniknutých oxidov kovov, najmä medi, zinku, chrómu, niklu, mangánu, kobaltu a ďalších, ktorá sa prejavuje ako akútny horúčkovitý stav podobný chrípke. Príznaky ustúpia spontánne do 24 hodín.
Na zváracích pracoviskách je nutné vytvoriť také podmienky, aby bolo škodlivé pôsobenie zváračských plynov, dymov a prachu obmedzené. To je možné voľbou iného technologického postupu zvárania , obmedzením prístupu škodlivín k dýchacej zóne pracovníka (účinným celkovým prirodzeným vetraním a celkovým núteným a miestnym odsávaním vzniknutých zváračských dymov), správnou organizáciou práce, zabezpečením a používaním vhodnej individuálnej ochrany.
Pri výbere osôb pre povolanie zvárača je potrebné vykonať vstupnú lekársku preventívnu prehliadku uchádzača, zamerať sa na prípadné alergické a pľúcne ochorenia alebo na choroby zraku. Zváračov je nutné pravidelne posielať na lekárske preventívne prehliadky, aby sa zistilo prípadné poškodenie zdravia už v začiatočnom štádiu.
Žiarenie je vedľajším produktom tepelného zdroja tavného zvárania (najmä elektrického oblúka, plazmového oblúka, elektrónového lúča), ktoré podľa vlnovej dĺžky a škodlivých účinkov možno rozdeliť do piatich skupín na:
· vysokofrekvenčné, jeho najznámejším efektom je ohrev biologického tkaniva, ktorý môže viesť až k jeho funkčným zmenám,
· infračervené, ktoré nepriaznivo pôsobí na oči a vyvoláva miestne prehriatie, až popálenie,
· viditeľné, spôsobuje intenzívne oslnenie,
· ultrafialové, nepriaznivo pôsobí na oči a pokožku, spôsobuje zápal spojiviek, sčervenanie až popáleniny a spôsobuje vznik ozónu, ktorý vyvoláva dýchacie ťažkosti a bolesti hlavy,
· ionizujúce, spôsobuje poškodenie buniek.
Osvetlenie pracoviska zodpovedá príslušným predpisom a proti pôsobeniu viditeľného a ultrafialového žiarenia na zrak a pokožku zvárača sa zvárač musí chrániť osobnými ochrannými pracovnými pomôckami. Osoby v okolí zváračského pracoviska sa chránia pomocou zásten z nehorľavého materiálu. Úpravou miesta, tvaru a farebnosťou prostredia zváracieho pracoviska je možné zamedziť odrazom, nevhodnému jasu a oslneniu.
Ochrana proti ionizujúcemu žiareniu sa zabezpečuje tienením zváracieho zariadenia, ktoré sa umiestňuje do samostatnej uzatvárateľnej miestnosti. Ovládací pult musí byť v bezpečnej vzdialenosti a priebeh zvárania sa sleduje nepriamo.
Teplotné extrémy vznikajú prevádzkou zdrojov zvárania pričom generujú vysoké teploty, rovnako aj jednotlivými zložkami, ktoré tieto zdroje vytvárajú alebo sú ich produktom. Napr. je to otvorený plameň a použité horľavé a horenie podporujúce plyny, elektrický prúd, elektrický oblúk, plazma, zväzok elektrónových lúčov, laser, ktoré sú súčasne zdrojom žiarenia. Tiež iné zdroje energie používané pri netavných spôsoboch zvárania, ako je ultrazvuk, výbušnina, a pod. Pri zváraní plameňom môže teplota plameňa dosiahnuť až 3300°C, pričom kovy taveniny môžu dosiahnuť teplotu v rozmedzí 260°C až 2760°C. Teplotné zmeny pri zváraní môžu byť ovplyvnené druhom zváraného materiálu, teplotou pracovného prostredia, počasím. Všetky tieto faktory môžu byť zdrojmi nadmerného tepla, ktoré môže spôsobovať celkovú dehydratáciu organizmu, svalové kŕče, náhly kolaps a bezvedomie.
Pri práci v exteriéri za veľmi chladných klimatických podmienok môžu zvárači utrpieť omrzliny a podchladenie. Dlhodobé vystavenie teplotám pod bodom mrazu môže viesť k únave, nepravidelnému dýchaniu, zníženému krvnému tlaku, zmätenosti a strate vedomia.
Ochrana je zabezpečená vhodným odevom a prostriedkami proti šíreniu sálavého tepla. Je vhodné upraviť režim práce a odpočinku, poskytovať nápoje a zriadiť priestory na ohrievanie alebo ochladzovanie zváračov.
Hluk pri zváraní môže dosahovať hodnoty až 110dB, pričom zdrojom hluku na zváračských pracoviskách nie je len samotný proces zvárania, ale vysoké expozície hlukom sú charakteristické pre tzv. sprievodné, alebo pomocné práce, ako je príprava zvarových plôch a finálna úprava zvarov, ale aj hluk odsávacieho zariadenia a ventilácie. Vysokou hladinou hluku sa vyznačuje najmä plazmové, ultrazvukové zváranie a zváranie výbuchom.
K ďalším nebezpečným faktorom, predstavujúcim zdroje rizika pri zváraní patrí rozstriekavanie kovu a trosky. Pred popálením a úrazom odstriekavajúcim kovom a trieskou sa zvárač a pomocná obsluha chráni predpísanými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Pri riziku horúcich kovových povrchov sa musí prihliadať na teplotu zvaru po zváraní a pri manipulácii so zváraným materiálom sa musia používať ďalšie pomôcky. Pri možnom odletovaní iskier a úlomkov chladnej trosky musí zvárač skontrolovať pred začiatkom svojej práce, či sú z miesta zvárania odstránené všetky horľavé látky a tiež či je dôsledne zamedzená možnosť vzniku požiaru, výbuchu a zabezpečená ochrana osôb v okolí.
V hromadnej výrobe sa uplatňuje automatické zváranie pomocou robotov. Na automatizovanom zváracom zariadení môže práca začať až vtedy, keď si obsluha overí, že v pracovnom priestore robota nie sú osoby alebo predmety. Do vymedzeného priestoru je možné vstúpiť až po prerušení prívodu pohonnej energie do častí, ktoré môžu ohroziť obsluhu. Stroje a zariadenie musia byť blokované proti nežiaducemu spusteniu, pretože pohybujúce sa časti zváracích zariadení, napr. na vyvodenie potrebného tlaku pri odporovom zváraní, by mohli pracovníka vážne zraniť.
Pri identifikovaní zdrojov škodlivých účinkov na zdravie je potrebné vziať do úvahy aj faktory vyplývajúce z podmienok pracovného prostredia, v ktorom zvárač pracuje, napr. nedostatočné osvetlenie, nevyhovujúca mikroklíma, nepohodlná poloha zvárača, prípadné pohybujúce sa iné zariadenia v pracovnom priestore. Tieto faktory zhoršujú podmienky práce zvárača, prispievajú k jeho nepohode a tiež môžu byť v konečnom dôsledku zapríčiniť nehodu, úraz alebo poškodenia zdravia. Percentuálny rozsah vybraných vplyvom jednotlivých faktorov pri zváraní v interiéri je na obr.3.
Obr.3 Vplyvy jednotlivých faktorov pri zváraní v interiéri
Ochranné pracovné prostriedky a pomôcky pri zváraní
Pri zváraní existuje nespočítateľné množstvo ochranných prostriedkov a pomôcok. Základné rozdelenie je podľa ochrany priestoru zváracieho pracoviska a ochrany osoby zvárača. Zváracie zásteny alebo lamely sú určené na ochranu pred nebezpečným žiarením, ako je napr. modré svetlo alebo ultrafialové žiarenie, ktoré vzniká pri oblúkovom zváraní. Zástena alebo lamely slúžia aj na ochranu samotného zvárača pred odrazom svetla vzniknutého pri zváraní. Voľba zásteny alebo lamiel je v závislosti od mechanického zaťaženia. Lamely je doporučené použiť pri pravidelnom mechanickom zaťažení alebo veľkých priestorových výškach.
Zváracie prikrývky sú používané všade tam, kde je nutné zabezpečiť pracovnú bezpečnosť pri vzniku požiaru, plameňa alebo vysokej teploty. Tkanina prikrývky je z kvalitného skleneného laminátu, odolného proti zvýšenému tepelnému zaťaženiu a proti strihu. Zváracie vankúše slúžia na pohodlnú prácu v pokľaku alebo k zabráneniu poranenia spôsobeného kontaktom s chladnúcim zvarom.
Na odsávanie zváracích dymov musia byť použité odsávacie zariadenia. Obvykle sa používajú odsávacie digestory, odsávacie kryty a klobúky a v špeciálnych prípadoch používame i odsávacie ramená. Pre centrálne odsávanie sú jednotlivé pracoviská spojené odsávacím potrubím, ktoré zabezpečuje odsávanie a vedenie dymu do centrálneho odsávacieho a filtračného zariadenia, kde dochádza k odlúčeniu škodlivín z odsávanej vzdušniny. Čistý prefiltrovaný vzduch je vedený v lete do vonkajšieho prostredia a v zime späť do priestoru haly, čím sa dosiahnu úspory vo vykurovaní.
Typ ochranných prostriedkov, určených na osobnú ochranu zvárača pred pôsobením nebezpečných a škodlivých fyzikálnych a chemických faktorov, ktoré sprevádzajú proces zvárania závisia od druhu zvárania a ďalších pracovných podmienok. Na ich stanovenie pre konkrétneho zvárača je potrebné vykonať posúdenie rizika pre konkrétnu technológiu na danom zváračskom pracovisku. V zásade zvárač musí mať pridelenými osobnými ochrannými pracovné prostriedkami chránený zrak, tvár, dýchacie orgány, sluch, ruky, trup a nohy (obr.4). Podľa ďalších podmienok práce musí byť vybavený aj ďalšou prídavnou ochranou, napr. prilbou, dielektrickými rukavicami alebo ochrannými prostriedkami proti pádu.
Obr. 4 Osobné ochranné pracovné prostriedky zvárača
Označovanie zváracieho vybavenia a pracoviska
Súčasťou ochranných a preventívnych opatrení sú aj požiadavky na označenie a vybavenie zváracích pracovísk. Fľaše na plyny pre zváranie sú kovové, navonok sa odlišujú farebným náterom povrchu podľa druhu plynu. Súčasne sú označené bezpečnostnou značkou podľa druhu plynu, ako aj vyrazením príslušných údajov na fľaši. Pri ich používaní, preprave, umiestňovaní na pracovisku a manipulácii s nimi je potrebné dodržiavať stanovené bezpečnostné požiadavky, predovšetkým na predchádzanie požiaru alebo výbuchu.
Označovanie tlakových fliaš naplnených zváracími plynmi je nasledujúcim spôsobom: kyslík (O2 - modrá farba), acetylén (C2H2 - biela farba), oxid uhličitý (CO2 - čierna farba), vodík (H2 - červená farba), dusík (N2 - zelená farba), stlačený vzduch (O2 + N2 - strieborná farba), argón (Ar - svetlozelená, prípadne šedá), hélium (He - hnedá, prípadne šedá), propán - bután (C3H8-C4H10 - celá fľaša modrá). Minimálna bezpečná vzdialenosť medzi uskladnenými tlakovými fľašami a horľavým materiálom alebo možným zdrojom ohňa, musí byť 6,1 m. Tlakové fľaše naplnené horľavým plynom a tlakové fľaše naplnené kyslíkom musia byť oddelené stenou do výšky 1,5 m, pričom čas prehorenia steny musí byť minimálne 30 minút. Po preprave alebo manipulácií s acetylénovou tlakovou fľašou je potrebný čas, aby sa acetylén vo fľaši pred jeho použitím ustálil.
Kombinácie vybraných výstražných, zákazových a príkazových značiek pre zváracie pracovisko spolu s doplnkovým textom sú nutnou požiadavkou pre zabezpečenie bezpečnosti a slúžia predovšetkým ako vhodné preventívne opatrenia vzniku mimoriadnych udalostí a úrazov.
Výstražné značky vhodné pre zváracie pracovisko, ktoré upozorňujú na nebezpečenstvo alebo ohrozenie sú tieto: nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom, nebezpečenstvo požiaru alebo vysokej teploty, nebezpečenstvo od horúcej plochy so zákazom dotýkať sa (obr.5), nebezpečné ionizujúce žiarenie, nebezpečné optické žiarenie, nebezpečenstvo výbuchu, nebezpečenstvo od tlakových nádob (obr.6), nebezpečenstvo od laserového lúča, nebezpečenstvo škodlivej alebo dráždivej látky, menej obvyklé sú značky nebezpečenstvo od iskier pri zváraní (obr.7), nebezpečenstvo od oblúkového zvárania (obr.8).
Zákazové značky použité na zváracom pracovisku, zakazujúce správanie, ktoré by mohlo viesť k ohrozeniu alebo spôsobiť ohrozenie sú predovšetkým tieto: nepovolaným vstup zakázaný, zákaz dotýkať sa, zákaz hasenia vodou, menej používaná značka je zákaz zvárania a vŕtania (obr.8).
Príkazové značky použité na zváracom pracovisku, ktoré prikazujú osobitné správanie by mali byť najmä tieto: príkaz na používanie prostriedku na ochranu zraku (prípadne tváre), príkaz na používanie prostriedku na ochranu rúk, príkaz na používanie prostriedku na ochranu dýchacích ciest, príkaz na používanie ochranného odevu, príkaz na používanie ochrannej zástery (obr.9), príkaz na používanie prostriedku na ochranu nôh, príkaz na používanie prostriedku na ochranu sluchu, príkaz na používanie ochrannej prilby, príkaz na zaistenie plynových nádrží.
Bezpečnostné a environmentálne aspekty na zváracom pracovisku sú veľmi zložitou a rozsiahlou problematikou. Ako účinná prevencia zranenia a nehôd na zváracom pracovisku sú cielené bezpečnostné opatrenia ako aj školenie zváračov a ďalšieho obsluhujúceho personálu. Bezpečnostné pokyny, ktoré sú vypracované odborníkmi v odbore technológie zvárania a bezpečnostnými technikmi podstatne zmenšia alebo dokonca aj odstránia záťaže a nehody v pracovnom priestore.
Dôkladným plánovaním zváracích úkonov a ďalších prác s dobre zavedenými bezpečnostnými opatreniami je možné znížiť pracovnú záťaž a únavu zváračov.
V sumáre môžeme uviesť, že vypracované preventívne a bezpečnostné opatrenia a predpisy na zváracom pracovisku sa týkajú najmä priestorového návrhu pracoviska (lokálne a centrálne odsávanie zváracích plynov, používanie krytov, zásten, lamiel, atď.). Po druhé je to dôsledné používanie osobných ochranných prostriedkov zváračmi a pomocnými pracovníkmi. Po tretie ide o zaistenie zdravotného a bezpečnostného označenia pracoviska a jeho vybavenia. A ako posledné je veľmi dôležité zabezpečiť odbornú výchovu a školenie a praktické cvičenie zváračov a pomocného personálu.
Text: Ing. Anna Beneová
Doc. Ing. Alena Pauliková, PhD.
Technická univerzita v Košiciach
Pridať komentár
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax