Science fiction na japonský spôsob
Najnovšie projekty z dielne stavebného koncernu Shimizu doslova vyrážajú dych. Podobne ako Jules Verne vo svojich románoch fantazíroval o technických objavoch, ktoré predbehli svoju dobu, koncepty japonských inžinierov prekonávajú technologické možnosti súčasnosti, ba dokonca menia mapy atlasov.
Plávajúce ostrovy
Shimizu navrhla vybudovať sieť „umelých" plávajúcich ostrovov tzv. Green Float (zelené plavidlo), ktoré svojím vizuálom nápadne pripomínajú listy lekien. Ich úlohou bude vytvorenie útočiska pred neustále rastúcou hladinou oceánov. Green float si môžeme predstaviť ako samostatne fungujúce mikrosvety, ktoré dokážu na každom z ostrovov poskytnúť domov až päťdesiatim tisíckam ľudí. Priemer jednotlivých ostrov má dosahovať 3 km. V centre sa bude nachádzať až 1 000 m vysoká veža v tvare ľaliového kvetu. Ostrovy spĺňajú predstavy vlajkovej lode v ekologickej hospodárnosti. Napomôcť im k tomu má využívanie energie z vetra, solárnych panelov i vlnobitia. Okrem zelených foriem energie majú pocit domova znásobiť rozsiahle kolónie rastlín a živočíchov, ráz krajiny zasa dotvoria lesy, lúky, či pláže.
Svoj koncept budúcnosti plánujú umiestniť v Tichomorí, najlepšie v oblasti rovníka, aby sa zabezpečili čo možno najlepšie klimatické podmienky pre miestnu faunu a flóru. V rámci minimalizácie negatívnych vplyvov na klímu sa v koncepte počíta, najmä vďaka rastlinám, s väčšou spotrebou oxidu uhličitého než ostrov dokáže sám vyprodukovať.
Unikátnym má byť aj systém stavebných prác, kedy sa má postupovať obráteným spôsobom ako obvykle. Stavba by bola realizovaná smerom nadol tak, že každé vybudované poschodie sa spustí pod vodnú hladinu a až po dokončení vrchnej časti sa celá veža vyzdvihne nad úroveň mora. V rámci materiálov sa počíta hlavne s magnéziom a betónom. Pričom ich tvar má vychádzať zo štruktúry včelích plástov naplnených vodou a vzduchom.
Solárna elektráreň na Mesiaci
Obdobie keď masívny výskum fotovoltiky, solárnych technológií a ich aplikovanie predovšetkým do priestoru vesmíru postupne strácalo svoje opodstatnenie, vystriedala éra výstavby elektrární na Zemi. Celý proces naštartovalo v 80-tych rokoch minulého storočia dosiahnutie pomerne slušnej účinnosti monokryštalických panelov. V projekte sa fotovoltika vracia na pôvodné miesto určenia, kde vďaka veľmi riedkej atmosfére Mesiaca panujú optimálne podmienky na využívanie solárnej energie. Koncept nesie názov Luna Ring (lunárny pás) a ako názov napovedá, počíta s pokrytím rovníku Mesiaca pásom PV panelov. Šírka takéhoto prstenca by mala dosahovať rozmer od niekoľkých metrov až po 400 km, celková dĺžka zas do ohromujúcej vzdialenosti 11 000km. Realizátormi stavby majú byť roboty, na ktorých má dohliadať iba niekoľko astronautov. Energiu vyrobenú panelmi povedú káble do mikrovlných antén s priemerom 20km, ktoré ju budú vysielať na zbernicové centrá na Zemi. Tu by sa signál premieňal späť na elektrinu, prípadne by poslúžil na výrobu vodíka ako údajnej suroviny č.1 v budúcnosti. Realistickejšie však znie variant zásobovať energiou kozmické stanice, prípadne lode pri ich cestách vesmírom.
Materiálové zabezpečenie by malo vychádzať zo zdrojov, ktoré poskytuje samotný Mesiac. Z mesačnej horniny je možné získať stavebný materiál, vodík i nerasty na výrobu špecifických nástrojov. Celý projekt by tak znamenal obrovský posun v hospodárnom využívaní obmedzených zdrojov a čistej energie.
Viac než smelé plány
Okrem už spomínaných konceptov spoločnosť predstavila i ďalšie zaujímavé vízie blízkej/vzdialenej budúcnosti. Za zmienku stojí vybudovanie podzemného mesta pod dnešným Tokyom, ktoré už dnes nedokáže riešiť dopyt po životnom priestore svojich obyvateľov. Stále viac sa preľudňujúca aglomerácia nechce stratiť obrovský potenciál a preto vidí možnosť rozširovať sa v priestoroch podzemia.
Nemenej odvážne pôsobí štúdia navrhujúca vybudovanie hotelu vo vesmíre a jeho umiestnenie na obežnej dráhe, či osídlenie nehostinných púštnych oblastí Zeme, vďaka systému jazier napojených na najbližší oceán.
Spoločnosť svojimi ambicióznymi projektmi nielen potvrdila svoje postavenie medzi dvadsiatkou najväčších stavebných spoločností na svete, ale zároveň dokázala, že Japonsko sa svojou technologickou úrovňou nebojí posúvať hranice ľudských možností.
Spracoval: Lukáš Kula
Zdroj: Shimizu Corporation
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax