Medzinárodné ocenenie Innovative Product of Year za rok 2009 na Slovensko

V októbri 2009 sa v nemeckom Štutgarte uskutočnil veľtrh techniky mechanického spájania súčiastok Fastener Fair, ktorý sa každoročne striedavo poriada v Nemecku a Anglicku. Súčasťou tohtoročného veľtrhu bola aj súťaž Innovative Product of the Year. Vynikajúce tretie miesto získala v tejto súťaži firma Ferodom, s.r.o. Žilina za poistný systém skrutkových spojov IstLock. Pri tejto príležitosti sme požiadali o rozhovor majiteľa firmy Ferodom (www.ferodom.sk) a autora patentu Ing. Jozefa Dominika, Csc.

 

dominik

 

Našim čitateľom netreba zvlášť predstavovať poistný systém skrutkových spojov IstLock, pretože ste o ňom podrobne referovali v predchádzajúcich vydaniach Techniky. Skôr by nás zaujímalo, či ste už vtedy tušili, že s vašim patentom dosiahnete taký výrazný medzinárodný úspech?

Samozrejme, že som nič podobné netušil a dokonca som ani nepredpokladal, že sa niekedy IstLock objaví na medzinárodnom fóre. Myšlienka je totiž jedna vec, jej realizácia druhá, nie menej dôležitá. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že existuje mnoho dobrých nápadov, ktoré ostali v „šuflíku" len preto, že nebol dostatok síl na ich prezentáciu. Dovolím si v tejto súvislosti trochu zafilozofovať a vysloviť myšlienku, že pre úspech nestačí vedieť, ale treba dať najavo, že to viete. Využívam túto príležitosť, aby som poďakoval všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tomto úspechu. Zvláštna vďaka patrí Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity, s ktorou sme na danej téme spolupracovali.



Vráťme sa na spomínaný veľtrh Fastener Fair Stuttgart 2009. Určite nebolo jednoduché presadiť sa v konkurencii známych svetových výrobcov a distribútorov prvkov na mechanické spájanie. Aká bola konkurencia a ako prebiehala vlastná súťaž?


Na veľtrhu sa zúčastnilo cca 650 vystavovateľov z celého sveta (mimochodom o vyše 30 % viac ako na veľtrhu v predchádzajúcom roku) z radov výrobcov, výskumných a vývojových pracovísk, konštrukčných kancelárií a distribútorov spojovacieho materiálu a súvisiacej montážnej techniky. Prihlásených do súťaže Innovative Product of the Year bolo niekoľko desiatok exponátov, ktoré boli počas veľtrhu vystavené na „Show Case" v samostatnom stánku. O poradí nerozhodovala iba odborná porota, ale hlas svojmu favoritovi mohli dať aj vystavovatelia a návštevníci veľtrhu. Myslím, že o to bola súťaž objektívnejšia. Vyhodnotenie prebehlo na slávnostnej ceremónii, kde prví traja obdržali peknú cenu, diplom a lukratívny priestor v časopise Fastener & Fixing Magazine na uverejnenie informácii o víťaznom produkte.

ferodom1


Čo predchádzalo oceneniu a ako sa môže niekto z takej malej krajiny ako je Slovensko presadiť na významnom medzinárodnom fóre?

Vyčerpávajúca odpoveď na obidve otázky by si vyžiadala viac priestoru. Nechcem nikoho zaťažovať anabázou, ktorou sme prešli v skromných podmienkach firmy Ferodom, s. r. o. , kým sme dospeli do štádia, kedy sme sa mohli prezentovať takpovediac in medias res. Stačí, ak poviem, že jeden kompletný test v certifikovanej inštitúcii v Nemecku stal cca 4 000 EUR. Proces vývoja sa však neobmedzuje iba na jeden test. Tu platí známy výrok francúzskeho vedca Luisa Pasteura, ktorý povedal: „Ak pri svojom výskume dospeješ k nejakému pozitívnemu výsledku, najlepšie, čo môžeš pre jeho úspech urobiť je, že mu nebudeš veriť". Úžasná myšlienka. Aj my sme si museli mnohokrát dokazovať, že ideme správnou cestou. Tiež sme museli prejsť známymi štádiami vývoja: téza - antitéza - syntéza, inými slovami povedané myšlienka - skepsa - objektívne zhodnotenie. Ak sa teda pýtate, ako je možné v skromných podmienkach do- siahnuť úspech, tak môj návod znie: nepodľahnúť skepse po prvých neúspechoch.


Nedá mi nespomenúť, že sa nachádzame v zložitom období hospodárskej krízy. Nech sú jej príčiny akékoľvek, isté je, že najväčšiu šancu prežiť majú tí, ktorí dokážu prísť na trh s novými výrobkami s vyššími úžitkovými vlastnosťami. Ako vnímate váš nový produkt z tohoto hľadiska?

Súhlasím s tvrdením, že jedine zmysluplné inovačné programy prinesú kýžený efekt. V podmienkach našej komodity to značí odpútať sa od čisto rutinnej činnosti a prejsť na v zásade novú filozofiu podnikania. My sme ju nazvali „just the best". Dnes už totižto nestačí stereotypne dodávať tony železa. Zákazník potrebuje niečo viac. Plným právom očakáva pre neho najlepšie riešenie, ktoré je momentálne reálne k dispozícii, tzn. správnu filozofiu pre svoju produkciu. Rád deleguje túto činnosť na niekoho iného, aby sa mohol plne koncentrovať na svoj výrobok. Systém just the best značí prechod na kvalitatívne vyššiu úroveň spolupráce - z logistickej na logickú. Just the best značí interaktívnu spoluprácu už v štádiu tvorby výrobnej dokumentácie. Je to totálny transfer know how na zákazníka, za ktorý platí najtvrdšou menou na svete - dôverou.
Položme si otázku. Prečo fakticky skončila v Čechách a na Slovensku skrutkárska výroba? Pretože výrobcovia nedokázali prísť na trh s ničím novým a na logistickej úrovni už v podmienkach voľného trhu neboli schopní konkurovať najmä ázijským tigrom, ktorí zaplavili svet miliardami štandardných skrutiek a matíc. Kto sklzne do pozície cenovej licitácie, nemá perspektívu a tomu sa chceme vyhnúť. Aj to bol jeden z dôvodov prečo prišiel na svet IstLock a prečo pripravujeme ďalšie inovatívne riešenia.

Dosiahli ste medzinárodné ocenenie, čo ďalej?

Pochopiteľne, nebolo našim cieľom získať ocenenie, ale úspešne uplatniť nový výrobok na trhu. Podotýkam, že nejde o masové použitie v praxi, ale o aplikáciu v náročných konštrukčných uzloch, predovšetkým z oblasti strojárskej výroby. Čaká nás ešte veľa práce, aby sme vytypovali vhodné prípady a hlavne presvedčili užívateľov o výhodnosti nášho riešenia. Samotný veľtrh Fastener Fair už naznačil určité možnosti, ktoré chceme ďalej rozvíjať a rozširovať medzi potenciálnymi zákazníkmi. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť ešte jednu dôležitú vec, ktorá súvisí s vašou otázkou, čo plánujeme do budúcna. Určite pokračovať vo vývoji, t. j. zdokonaľovaní existujúcich systémov istenia skrutkových spojov a vyvíjaní nových, efektívnejších metód a progresívnejších spojovacích prvkov a montážnej techniky. Naďalej budeme vytvárať medzinárodné riešiteľské tímy z domácich výskumno - vývojových pracovísk a renomovaných zahraničných inštitúcií. Náročnosť témy a potrebné experimentálne a laboratórne vybavenie si to vyžaduje. Ak by sa nám pritom podarilo obnoviť tradíciu českej a slovenskej skrutkárskej výroby a znížiť súčasný enormný import tejto nenahraditeľnej komodity, bol by to bonus navyše.


Spomínali ste tradíciu českej a slovenskej skrutkárskej výroby a veľký import tohoto sortimentu do SR a ČR. Existujú podľa vás reálne možnosti, ako túto tradíciu obnoviť a znížiť tak závislosť na dovoze?

Som o tom presvedčený. Nesmela by to však byť výroba klasických spojovacích prvkov, ktoré dnes v masovom merítku vyrábajú a exportujú hlavne ázijskí výrobcovia. Na to treba zabudnúť. Trend bude diktovať predovšetkým automobilový priemysel, charakterizovaný vysokou úrovňou automatizácie a robotizácie. Tomu sa musia prispôsobiť aj jednotlivé konštrukčné prvky, spojovacie sú - čiastky nevynímajúc. Uprednostňované budú také technológie, ktoré si budú vyžadovať iba jeden montážny smer a minimálny počet konštrukčných prvkov. Pre skrutkárov z toho vyplýva napr. vylúčenie tzv. maticových skrutkových spojov, ďalej podložiek príp. iných spolu montovaných elementov. Ďalšie možnosti poskytuje aj vývoj nových materiálov na báze hliníka príp. horčíka. Niektoré značky automobilov už dnes v priestore okolo motora používajú skrutky z týchto zliatin, ktoré si aj pri vyšších teplotách zachovávajú dobré mechanické vlastnosti a pritom sú ľahšie ako klasické ocele. Rezervy existujú aj v oblasti tribológie, protikoróznej ochrany a ochrany životného prostredia. Možno očakávať, že súčasné predpisy EU o vylúčení šesťmocného Cr sa v budúcnosti budú vzťahovať aj na trojmocný Cr a mohli by sme pokračovať technikou uťahovania, montážnym náradím a pod. Ako vidno, existuje ešte dosť otvorených tém v danom odbore a to je aj šanca pre obnovu tradície československej skrutkárskej výroby.
„Here are lions", stálo napísané na starých mapách. Táto metafora mala symbolizovať neprebádané oblasti v krajine. Starí bádatelia mali strach ísť ďalej, preto to riešili takým šalamúnskym spôsobom. „Levy" existujú aj na skrutkárskej mape. Súčasní výskumníci však nemajú žiadny strach, preto idú ďalej. Mali by sme sa zbaviť pocitu krivdy a zakoreneného konzervativizmu a ísť s nimi.


Hovorili ste o vašej podnikateľskej stratégii „just the best". Ako ju konkrétne realizujete a zavádzate do života?

Okrem priamych konzultácií so zákazníkmi, aktívnej účasti na veľtrhoch (MSV Nitra, Fastener Fair Stuttgart), publikovania v odborných domácich a zahraničných periodikách (napr. v časopisoch Technika, TriboTechnika, Strojárstvo, Fastener & Fixing Magazine, Крепёж, клеи, инструмент и...) a organizovania odborných seminárov sú to najmä jednoúčelové publikácie ako napr. knihy „Magický svet skrutkových spojov" a „Ilustrovaný skrutkársky slovník" vydavateľstva Techpark Žilina alebo „Technologie der Gewindeverbindungen" v nemeckej mutácii, ktoré slúžia zákazníkom jednak ako základné voditko pri konštrukcii, ale aj ako významný marketingový nástroj. Je to však aj patentové portfolio, ináč povedané strategický patentový manažment, ktorý slúži nielen ako nástroj sofistikovanej propagácie, ale ako zdroj technickej informácie rovnako napomáha transferu know-how. Nakoniec ostáva spomenúť najvďačnejší a najperspektívnejší spôsob a to je výchova technického dorastu formou prednášok na technických univerzitách v rámci predmetu časti stro- jov. Vôbec, spolupráca s vysokými školami a univerzitami technického zamerania je veľmi dôležitá. Naša firma, Ferodom, s. r. o. (www.ferodom.sk) sa napr. v spolupráci s už spomínanou Žilinskou univerzitou podieľala v rámci agentúry pre podporu výskumu a vývoja (APVV) pri ministerstve školstva SR na vývoji spojovacích prvkov s vyššími úžitkovými vlastnosťami. Pochopiteľne, robiť tak rozsiahlu osvetu nie je vôbec jednoduché. Okrem patričného základného odborného vzdelania si to vyžaduje predovšetkým časovo náročné sledovanie vývojových trendov v danom odbore a kontakty s významnými odborníkmi doma, ale hlavne vo svete. Je to však investícia do budúcnosti s návratnosťou 3 až 5 rokov, preto sa vždy oplatí.


Ďakujem za rohovor

 

 

 

 




Dana Tretiníková

 

Späť