Solárny systém v bytových domoch
Solárne systémy na sa pomaly udomácňujú na strechách rodinných domov, radostný je pohľad aj na čoraz častejšie inštalácie na novostavbách bytových domov. No inštalácie na klasickom "zastaralom" bytovom fonde na slovensku aj napriek prebiehajúcim masovým rekonštrukciám sú u nás ojedinelou výnimkou.
Pri obnovách a rekonštrukciách bytových domov ich vlastníci, či bytové podniky akosi automaticky uvažujú o oblepení celého domu polystyrénom, pričom nikto nepochybuje o efektivite tejto investície - aj napriek tomu, že obyvateľom bytových domov je zriedkavo predložený ekonomický a ekologický prínos takejto rekonštrukcie. Skrátka - zatepľuje sa, lebo zatepľujú všetci a všetci chcú mať svoj panelák pekný - pestrofarebný.
Z povahy termických solárnych systémov určených na ohrev vody vyplýva, že čím väčší objem vody sústredený na jednom mieste potrebujeme ohrievať, tým je systém efektívnejší. Ideálne na využitie soláru sú teda objekty, kde prebýva čo najviac ľudí na čo najmenšej ploche - nemocnice, internáty, plavárne a okrem iného aj bytové domy. U týchto objektov je návratnosť investície veľmi priaznivá a investícia do solárneho systému efektívna. Keď však hovoríme o inštaláciách soláru na bytových domoch, je tu veľa LENŽE:
· Panelák a CZT - prvý vážny problém, s ktorým sa záujemcovia o takúto inštaláciu stretnú, je zdroj tepla. Ideálny dom pre solárny systém je taký, ktorý má vlastnú kotolňu, resp. vie osobitne regulovať ohrev vody. To znamená, buď je odpojený od centrálneho zdroja tepla (CZT), alebo má aspoň vlastnú výmenníkovú stanicu.
· Technické a priestorové podmienky - panelové domy neboli nikdy budované tak, aby mohli mať vlastný zdroj tepla. Z toho vyplýva aj nedostatok vhodného priestoru na inštaláciu solárneho zásobníka vody - ktorý je nevyhnutný pri príprave teplej vody solárnym systémom. To znamená, je potrebné nájsť vhodný priestor spravidla v suteréne bytového domu, kde by bolo možné umiestniť zásobník, či niekoľko zásobníkov vody. Zároveň zásobníky vody musia byť umiestnené tak, aby ich bolo možné dohriať "záložným zdrojom", teda prepojiť s výmenníkovou stanicou CZT, alebo napr. s malým plynovým kotlom, inštalovaným len na ohrev vody v zásobníku.
· Rozpočitávanie nákladov na ohrev vody - obyvatelia bytového domu s inštalovaným solárnym systémom sa musia takisto dohodnúť na pravidlách účtovania spotreby teplej vody. Bytové vodomery odberu teplej vody totiž nedokážu rozlíšiť, či teplá voda spotrebovaná v konkrétnom čase, kedy sa sprchujeme, či umývame riad bola pripravená zdarma - solárom, alebo záložným zdrojom. Preto je dobrým pravidlom byť solidárny, teda úsporu na ohreve teplej vody solárnym systémom preniesť priemerne na všetkých obyvateľov bytového domu.
· Jeden dom, veľa majiteľov - posledná komplikácia, o ktorej by som sa rád zmienil je štruktúra vlastníkov a správa bytového domu. Vplyvom malého počtu inštalácií solárnych systémov a nízkej osvety takýchto riešení je komplikované presvedčiť nadpolovičnú väčšinu majiteľov bytového domu o vhodnosti investície do soláru. Veľa ľudí nikdy nepočula o takomto riešení, mnohí sa obávajú investovať do systému, ktorý je závislý na takom nestálom faktore, ako je počasie, iní sa boja čohokoľvek nového. Tu by som zdôraznil úlohu správcu domu, ktorý by mal vedieť ekonomicky posúdiť vhodnosť, či nevhodnosť takéhoto technického riešenia a prínos pre obyvateľov konkrétneho bytového domu.
Bytový dom a štátna dotácia
Napriek týmto "komplikáciám" ekonomické ukazovatele hovodia vprospech inštalácií solárnych systémov pre väčšie objekty, o čom svedčí aj niekoľko úspešných inštalácií solárnych systémov na bytových domoch realizovaných v rôznych častiach slovenska. Štátna dotácia pamätala aj na spoločenstvá vlastníkov bytov, ktorí sú oprávnení žiadať o štátnu dotáciu na inštaláciu solárneho systému vo výške 100 EUR / m2 inštalácie, pre max. 3 m2 pre jednu bytovú jednotku v bytovom dome.
Bohužiaľ štátna dotácia neráta s inštaláciami v malých niekoľkobytových domoch, kde neexistuje spoločenstvo vlastníkov bytov (typické dedinské malé bytovky). Je to na škodu, pretože práve tieto dvoj- až štvorposchodové objekty s niekoľkými málo bytmi sú mimoriadne vhodné pre inštalácie solárnych systémov. Neplatí pre ne žiadne z vyššie uvedených obmedzení a spravidla majú aj konštrukčne vhodne riešenú strechu pre inštaláciu solárnych panelov.
Ako na to a čo za to?
Aby sme však nehovorili len hypoteticky, popíšme si dimenzovanie systému na ohrev teplej pitnej vody pre bytový dom s plochou strechou, ktorý má 16 bytov a 40 obyvateľov.
· Na strechu by sme umiestnili 16 kolektorov v 2 radoch, to znamená 2 kolektorové polia o šírke 8 m natočené priamo na JUH a niekde v suteréne by sme našli miesto na umiestnenie dvoch zaizolovaných 1000 L nádob vysokých 2 m s priemerom cca 80cm.
· Zo strechy do "kotolne" by sme potiahli zhruba 30 m zaizolovanej solárnej rúry a káblik pre teplotné čidlo.
· V miestnosti so zásobníkmi by sme umiestnili na stenu čerpadlovú jednotku, expanznú nádobu s objemom 100 L a automatický elektronický regulátor.
· Vývod teplej vody zo solárnych zásobníkov by sme jednoducho zapojili ako vstup studenej vody do existujúceho ohrevu teplej vody bytového domu.
Ak by sme inštalovali kvalitné kolektory slovenského výrobcu ThermoSolar Žiar a využili štátnu dotáciu, celá táto investícia by obyvateľov stála 13.500 EUR vrátane DPH za systém na kľúč (t.j. 337 EUR na obyvateľa, alebo 844 EUR na byt). V celoročnom priemere by ušetrili približne 60 percent nákladov na ohrev vody a nášmu životnému prostrediu takmer 5 ton CO2 ročne. Či sa to oplatí, musí posúdiť každý sám. Najlepšie, ak si zoberiete posledné vyúčtovanie nákladov na ohrev vody, vynásobíte ho *0,6 a zistíte, koľko vašej rodine solárny systém ušetrí ročne. Berme navyše do úvahy neustály rast cien tepla a 30 ročnú životnosť solárneho systému.
Text:Dalibor Šebest
Pridať komentár
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax