Náklad sa bude na obežnú dráhu vystreľovať
Keď Jules Verne písal v 19. storočí o gigantickom dele, ktoré bude ľudí vystreľovať do vesmíru, nikto netušil, že sa to niekedy skutočne môže stať realitou. Už v 21. storočí fyzik John Hunter predstavil delo, ktoré by podľa jeho slov mohlo ušetriť náklady na „vynesenie" potrebných vecí na obežnú dráhu Zeme.
Delo je založené na menšom zariadení, ktoré Hunter zostrojil v 90. rokoch 20. storočia počas pôsobenia v Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) v Kalifornii. Malo hlaveň dlhú 47 metrov a využívalo stlačený vodík na odpálenie niekoľkokilogramových projektilov rýchlosťou 3 metre za sekundu. V roku 2009 Hunter a jeho dvaja bývalí kolegovia z LLNL, založili v San Diegu spoločnosť Quicklaunch, aby mohli zostrojiť ešte výkonnejší stroj.
Lacný spôsob dopravy paliva na obežnú dráhu
Na zasadutí venovanom investíciám do vesmírnych technológií v Bostone, Hunter predstavil 1,1-kilometra dlhé delo, ktoré môže podľa jeho slov vystreliť 450-kilogramový náklad rýchlosťou 6 metrov za sekundu. Malý raketový motor by potom pomohol nákladu na obežnú dráhu. Ľudí a bežné satelity by obrovské preťaženie zabilo a zničilo. Delo však môže do vesmíru dostať objemný náklad, napríklad raketové palivo. Nájdenie lacného spôsobu prenosu paliva do vesmíru zníži cenu na prevádzkovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, ktorá sa nachádza na obežnej dráhe a v budúcnosti by mala pomôcť prípadnej ľudskej posádke smerujúcej na Mars. Odhadované náklady na výrobu dela sa pohybujú vo výške 500 miliónov dolárov. Cena jedného odpalu by však bola výrazne nižšia, než je cena súčasných metód. „Myslíme si, že to bude až desaťkrát lacnejšia možnosť, než ktorýkoľvek iný spôsob," povedal Hunter.
Za 100 sekúnd do Vesmíru
Franklin Chang-Diaz, bývalý astronaut a fyzik, povedal, že používanie dela by malo väčší zmysel na Mesiaci, kde nie je atmosféra. „Nemusíte sa tam báť gravitácie, alebo zohriatia," povedal.
Hunter priznáva, že projektil sa počas letu cez atmosféru Zeme spomalí. Myslí si ale, že odpor bude malý a strela spomalí len o pol kilometra za sekundu. Myslí si tiež, že teplo ktoré vznikne je podobné, ako pri horáku počas zvárania. Bude existovať len krátko, pretože projektil by mal opustiť atmosféru do 100 sekúnd. Hunter by chcel navrhnúť strelu tak, aby ju nepoškodilo prípadné zhorenie niekoľkých vonkajších vrstiev, čo by jej umožnilo bezpečný let až na obežnú dráhu.
Zdroj: New Scientist
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax