Kozmický „supervulkán“ v akcii
Vesmírna "super-sopka" v masívnej galaxii M87 vybuchuje a chŕli plyn z jej vnútra. Svedčia o tom aj najnovšie snímky s röntgenového observatória Chandra a teleskopu Very Large Array. Intenzívnu aktivitu tejto galaxie ovláda mimoriadne veľká čierna diera nachádzajúca sa v jej strede. Práve táto diera zabraňuje tvorbe stoviek miliónov nových hviezd v galaxii M87.
Čierne diery kontrolujú dianie v galaxii
Vedci sa už dlhšiu dobu venujú štúdiu tejto čiernej diery a jej účinkom a hľadajú aj spojitosti medzi vesmírnou erupciou a medializovaným výbuchom islandskej sopky z tohto roku.
Zo vzdialenosťou asi 50 miliónov svetelných rokov, je galaxia M87 relatívne blízko k Zemi a leží v centre hviezdokopy Panna, v ktorej sa nachádza tisíce galaxií. Umiestnenie teda poskytuje jej pozorovateľom cenné informácie o vplyve masívnych čiernych dier na svoje okolie. K hlavnej erupcii v M87 došlo asi 150 miliónov rokov pred súčasným pozorovaním. Pred približne 11 miliónmi rokov došlo k ďalšej menšej erupcii, ktorá vyvolala zreteľné nárazové vlny pozorované v okolitom medzihviezdnom plyne.
"Naše výsledky pozorovania ukazujú, že „supermasívne" čierne diery majú prekvapivo dobrú kontrolu nad vývojom v galaxii, kde sa nachádzajú," povedal Norbert Werner, ktorý sa v Kavliho Inštitúte Standfordskej Univerzity zaoberá časticovou fyzikou a kozmológiou. Iba v „domovskej" galaxii ale vplyv čiernych dier nekončí. Ten môže siahať ešte oveľa ďalej. Je teda možné, že čierna diera môže ovplyvniť dianie vo svojom okolí podobne ako malá sopka na Islande ovplyvnila tento rok prakticky celú severnú pologuľu Zeme.
Koniec tvorby nových hviezd
Blízke okolie M87 je plné horúceho plynu žiariaceho v ultrafialovom svetle. Ak sa tento plyn ochladí, môže to vyvolať pokles teploty smerom k centru galaxie, kde by sa rapídne znížila teplota, čo by umožnilo rýchlejšiu tvorbu nových hviezd.
Výtrysky vysokoenergetických častíc z obrovskej čiernej diery v strede M87 však majú za následok potlačenie tvorby nových hviezd. Tu vedci hľadajú podobnosť s vyradením leteckej prevádzky nad Európou sopečným popolom, ktoré si tento rok pripísal na konto islandský vulkán Eyjafjallajökull. Istú paralelu medzi islandskou sopkou a čiernou dierou v strede galaxie je vraj možné nájsť aj v priebehu erupcií. Tak, ako žeravé sopečné plyny rozháňajú mračná chladnejšieho sopečného popola, tak aj prúdy energetických častíc z okolia čiernej diery rozfúkajú mračná chladnejšieho medzihviezdneho plynu a prachu. Aktívna čierna diera týmto spôsobom vlastne vyčistí väčšinu svojej galaxie od materiálu potrebného na vznik nových hviezd.
"Táto analógia ukazuje, že aj keď astronomické javy môžu pre pozemšťana pôsobiť niekedy dosť exoticky, ich zákonitosti sú niekedy podobné aj s udalosťami na Zemi," povedal spoluautor výskumu Aurora Simionescu.
Zdroj: ScieencaDaily
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax