Fotovoltaika – šanca na diverzifikáciu
Slovensko sa pridalo k štátom podporujúcim výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Ako každá z členských krajín EÚ, do roku 2020 máme záväzok naplniť stanovený podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe. K želanému priemeru EÚ na úrovni 20 percent má Slovensko prispieť zvýšením výroby zelenej energie z dnešných približne 7 na 14 percent.
„Zelená kampaň" EÚ je tak hlavným ťahúňom širšej podpory obnoviteľných zdrojov energie aj v krajinách, ktoré doteraz s podporou čistej energie váhali. Vlády členských krajín k nej pristupujú rôzne - najčastejšími formami sú garancie výkupných cien elektriny, daňové zvýhodnenia či tzv. zelený bonus. Všetky majú spoločný menovateľ - výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov musí byť pre súkromný sektor investične zaujímavá.
Nedávno prijatý Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) ponúka odvetviu fotovoltaiky na Slovensku tri najpodstatnejšie istoty:
1. Povinnosť distribučnej spoločnosti prednostne pripojiť výrobcu elektriny z OZE do verejnej distribučnej sústavy;
2. Povinnosť vykupovať vyrobenú elektrickú energiu;
3. Garantuje výšku výkupnej ceny po dobu 15 rokov od spustenia elektrárne do prevádzky.
Podpora sa vzťahuje výroby elektriny z vody, vetra, slnka, biomasy alebo kombinovanou výrobou, rozdiel je vo výške výkupných cien na jednotlivé zdroje. Práve solárne fotovoltaické elektrárne sa vďaka vhodným klimatickým podmienkam (suma slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch), širokému uplatneniu (možné inštalovať na pozemok, strechu) a jednoduchej prevádzky, môžu stať hviezdou. Ak k dôvodom prirátame citeľne klesajúcu cenu technológie a rast jej účinnosti v premene žiarenia na elektrinu, neexistuje dôvod, prečo by sa toto odvetvie, podobne ako v mnohých ďalších krajinách, veľmi dynamicky nevyvíjalo aj na Slovensku.
Prehľadná investičná matematika
Výroba elektriny je podnikanie ako každé iné, avšak s jedným rozdielom. Takmer do posledného centu poznáte jeho nákladnosť na vstupoch, a vďaka zákonom garantovanej výkupnej cene aj jasnú predikciu výnosov projektu už pri zvažovaní investície. Bez odbytových rizík či rizík vychádzajúcich z náročnej prevádzky alebo výrobných procesov. V závislosti od lokality, ceny technológie a veľkosti elektrárne, dosahujú fotovoltaické projekty 10 - 20 percentné ročné zhodnotenie vloženej investície po dobu 20 - 25 rokov. Doba návratnosti celej vlastnej investície sa, opäť v závislosti a okolnostiach, počíta od 5 do 14 rokov.
Šanca pre všetky odvetvia
Trh fotovoltaických elektrární možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch skupín. Prvou sú malé strešné a záhradné inštalácie fyzických osôb tak, ako ich máme možnosť vidieť pri vycestovaní na západ od našich hraníc. „Strednú triedu" tvoria podnikateľské subjekty využívajúce strechy hál, skladov, výrobných budov, a do najväčších projektov na niekoľkohektárových pozemkoch investujú veľké spoločnosti a finančné skupiny. Dá sa očakávať, že najmä o tie budú mať v blízkej budúcnosti investičné a private equity fondy, pre ktoré je dosahovaný ročný výnos, pri veľmi nízkych rizikách, bezchybnou investičnou stratégiou.
Diverzifikácia vlastného biznisu
Strechy výrobných podnikov, logistických hál, voľné pozemky v rámci hnedých parkov, priemyselných areálov, ktoré dnes neprinášajú pridanú hodnotu, v horšom prípade na seba viažu náklady, majú potenciál svojim vlastníkom priniesť zaujímavý finančný efekt. Inštalácia fotovoltaických panelov na nevyužitú strechu výrobnej haly nemá žiadny negatívny vplyv na chod doterajšej prevádzky, nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť, ale firme vytvára dodatočné zdroje. V odvetví, ktoré je imúnne na hospodárske cykly, stratu odbytiska či nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Firme pomôže vykryť slabšie mesiace sezónnej výroby, tlmí negatívne dopady krízy, pomôže realizovať investície vo vlastnom core biznise. Nespornou výhodou FV elektrární z pohľadu spoločností venujúcich sa primárne úplne inej činnosti, je ich prevádzková nenáročnosť. Navyše, všetky potrebné úkony je možné a často nevyhnutné outsorcovať na špecializovanú spoločnosť.
Investičná náročnosť
Vďaka svojim parametrom majú o financovanie projektov FV elektrární, ako jedno z málo odvetví v hospodárskej kríze, záujem aj banky. Od investora štandardne požadujú vlastné zdroje vo výške 30 percent z investície a založenie samostatnej spoločnosti pre účely tohto projektu. Matematika projektu musí vychádzať tak, aby bol počas svojej životnosti samonosný. FV elektráreň musí nielen splatiť úver vlastnou produkciou, ale vytvoriť dodatočné zdroje pre investora.
Výhody priemyselných areálov
V porovnaní s veľkými projektmi plánovanými na rozľahlých pozemkoch majú inštalácie na strechy hál a skladov výhodu v jednoduchosti. Netreba sa zaoberať vynímaním pozemkov z pôdneho fondu, zmenou územného plánu a podobne. Jednoduchšia je aj prevádzková starostlivosť, keďže o ostrahu pred vandalizmom je na streche budovy v priemyselnom areály postarané už existujúcou ochranou samotného areálu. Priemyselné areály, ako veľkí spotrebitelia elektrickej energie, navyše nemajú problém so vzdialenosťou odberného bodu, na ktorom je možné elektráreň napojiť do verejnej distribučnej sústavy. Celý proces realizácie elektrárne je takto podstatne jednoduchší. Pri chuti na väčšie projekty môžu byť limitujúcim faktorom len rozmery strechy či voľného pozemku, navyše treba prihliadať na tienenie okolitých budov či stromov, ktoré môžu využiteľný priestor dodatočne znížiť. Panely možno inštalovať tak na rovné ako naklonené strechy, vždy je nutné zohľadniť statické parametre budovy.
Bez personálnych nákladov
Cieľom tohto článku nie je analyzovať rozdielnosť medzi technológiami vyrábaných FV panelov, metódami ich uchytenia na streche či ukotvenia v pozemku. Hoc je proces výstavby FV elektrárne náročný a a z pohľadu podnikateľa spracúvajúceho drevo, odpad či majiteľa obuvníckej prevádzky až príliš vzdialený, nie je nutné zamestnať nového človeka či energetického špecialistu. Existujú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú realizáciou FV elektrární na kľúč. Tieto posúdia možnosti realizácie FV elektrárne na vašom objekte, poradia s výberom vhodnej technológie, vypočítajú investičnú náročnosť a predikciu každoročného cash flow vrátane očakávaných výnosov projektu. Po pozitívnom posúdení parametrov štúdie realizovateľnosti pre vás zistia možný pripojiteľný výkon do verejnej distribučnej sústavy na danom mieste, vypracujú potrebnú realizačnú dokumentáciu a po úspešnom získaní všetkých povolení nainštalujú samotnú elektráreň. Počas prevádzky monitorujú chod elektrárne, zabezpečujú údržbu, odborný servis a opravy, optimalizujú výkon elektrárne tak, aby zodpovedal predpokladaným nominálnym parametrom. Celý proces projektovania, schvaľovania a výstavby môže v závislosti od typu inštalácie a veľkosti elektrárne trvať od 3 do 12 mesiacov.
Kde možno elektráreň postaviť?
Dobrým predpokladom priemyselných a logistických areálov je uskutočniteľnosť z pohľadu dostupnosti voľnej kapacity v linkách verejnej distribučnej siete. V prípade veľkých projektov - nad 1 MW - ide o časovo limitovaný biznis, keďže projekty vo vhodných lokalitách obsadia voľnú kapacitu, do ktorej už nebude možné cenovo efektívne pripojiť ďalšiu elektráreň. V prípade realizácií na strechách priemyselných budov však hovoríme o elektrárňach s výkonom niekde medzi 50 - 300 kW, teda o výkonoch, ktoré, ak to štát s podporou obvnoviteľných zdrojov bude myslieť vážne, si svoje miesto v distribučnej sieti nájdu počas najbližších 3-4 rokov. Skôr výnimočne, no už aj dnes sa stáva, že projekt z blízkeho či vzdialenejšieho susedstva zamedzí možnosti realizovať elektráreň na streche vašej budovy. Príliš vzdialený bod napojenia do verejnej distribučnej siete projekt predraží natoľko, že sa stáva nerealizovateľným.
Juh, stred či dokonca sever Slovenska?
Všeobecne prevláda názor, že vybudovať FV elektráreň sa z dôvodu väčšej intenzity slnečného žiarenia oplatí len na juhu Slovenska. Faktom je, že juh má lepšie klimatické podmienky. Na realizovateľnosť a investičnú atraktívnosť projektu však vplývajú viaceré ukazovatele. Pre porovnanie, stred a dokonca aj sever Slovenska majú lepšie slnečné parametre ako značná časť Česka či Nemecka, ktoré je dnes FV elektrárňami prešpikované. Pre objektívnosť treba povedať, že v porovnaní s Českom máme aj nižšiu štátnu podporu, čo nadšenie z lepších klimatických podmienok Slovenska mierne tlmí. Podstatné je, že okrem výšky podpory a intenzity slnečného žiarenia má na ekonomickú návratnosť projektu výrazný vplyv aj cena technológie. A tá v posledných mesiacov výrazne klesá. Vďaka tomu je za istých podmienok a pri správnom nastavení projektu možno ekonomicky efektívny projekt postaviť aj v severných častiach Slovenska. Čo sa slnečného žiarenia týka, rozdiel medzi najvhodnejším a najmenej vhodným miestom na Slovensku by mal predstavovať približne 13 percent. To je číslo, ktoré by záujemcov v stredných a severných lokalitách Slovenska nemalo odradiť. Dnešná príležitosť je jedinečná.
Orientačné základné ukazovatele FV elektrárne
Údaje sú orientačné, jednotlivé parametre závisia na okolnostiach konkrétneho projektu (typ inštalácie, sklon strechy, technológia, podmienky bankového financovania a pod.)
Ing. Peter Chalmovský
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax