Chladiace stropy

V posledných rokoch sa aj u nás dostáva ortuť teplomera v lete poriadne vysoko. V horúčavách si človek hľadá chladné miesto, a neostáva mu iné, ako sa uchýliť sa do klimatizovaných miestností. Klimatizačné jednotky sú dnes veľmi rozšírené, no napriek tomu začína proti nim brojiť veľa odporcov. Nielenže rastie počet tých, ktorým vadí fúkanie studeného prúdu vzduchu na krk, ale mnohí z nás už po takomto osviežovaní prišli k slušnému nachladnutiu. Klasická klimatizácia je naviac veľkým požieračom elektrickej energie. Čo nám teda ostáva? Vybrať si medzi klimatizovaným prievanom a starým dobrým sparnom? Pozrite sa nad seba. Čo tam je teraz? Strop. Presne ten by mohol účinne zmierňovať vaše problémy s horúčavami, pokiaľ si doň necháte zabudovať stropné chladenie.

Aký chladiaci strop?
Ak sa rozhodnete pre chladiace stropy už pri projektovaní domu, máte na výber dve možností spôsobu jeho inštalácie: sadrokartónové chladiace stropné panely, alebo podomietkový systém.
Najvhodnejšia je inštalácia pomocou sadrokartónových platní. Majú viacero výhod. Jednou z nich je napríklad to, že sa dajú montovať aj v zariadenom interiéri a možno ich použiť aj pri rekonštrukciách. Okrem toho je k nim jednoduchý prístup v prípade poruchy (aj keď netesnosti v systémoch chladiacich stropov sa prakticky nevyskytujú). Dobre sa s nimi pracuje, takisto ako s klasickým sadrokartónom.
V sádrokartónových stropných paneloch, ktoré majú hrúbku 12 mm alebo 16 mm, sú zabudované plastové rúrky s vnútorným priemerom 6 mm alebo 8 mm. V nich prúdi chladiaca voda a ochladzuje celú plochu stropu. Každý panel je samostatným okruhom, ktorý sa pripája k horizontálnym rozvodom chladenia s potrubím s priemerom 16 mm. Na obrázku je znázornená možnosť uloženia rúrok v sadrokartóne. V skutočnosti je panel z pohľadovej strany úplne hladký, a to že sú v paneli zabudované chladiace rúrky vôbec nie je vidieť. Stropné panely sa montujú takisto ako klasický sádrokartón na bežné konštrukcie používané na uchytenie sádrokartónu. Váha chladiaceho stropu, aj keď je strop naplnený vodou, nie je vyššia a nepožaduje špeciálne uchytenie stropu.

Ďalšia možnosť je riešiť stropné chladenie inštalovaním do podomietkových registrov. Vhodné je to všade tam, kde pod stropom nenájdeme ani 10 cm voľného priestoru, najmenej toľko totiž z výšky miestnosti odoberie konštrukcia pod sadrkartónovými platňami v prípade, že používate sádrokartónové panely. Podomietkový systém z výšky vašej miestnosti neuberie. V podomietkovom registri sa rúrka uchytí prostredníctvom úchytných líšt na spodnú plochu stropu a a jednotlivé okruhy, (na obrázku je naznačený jeden okruh) sa pripoja na horizontálne rozvody. Rúrky majú vonkajší priemer 10 mm a spolu s úchytnými lištami spravidla nepresiahnu konštrukčnú výšku 15 mm. Po pripevnení registrov ku stropu sa systém otestuje pre kontrolu tesnosti spojov tlakovou skúškou. Potom sa stropy omietnu omietkou 1,5 - 2 cm. Tento systém je možné zabudovať aj dodatočne. Jeho výhodou je minimálne zníženie stropu.

Ako chladí chladiaci strop?
Klasická „fúkacia" klimatizácia potrebuje nízku teplotu nato, aby dokázala vychladiť miestnosť cez malú plochu výmenníka, ktorý je „ofukovaný" vzduchom vnútri miestnosti. Teplota býva zhruba okolo 6 °C. Takto vychladeným výmenníkom je preháňaný teplý vzduch v miestnosti a prvý efekt, ktorý sa pri tomto prefukovaní cez vychladený výmenník prejaví je, že sa na jeho povrchu začne zrážať vlhkosť zo vzduchu. Na tvorbu kondenzátu klasická klimatizácia spotrebuje 20 až 30 percent energie. Takáto tvorba kondenzátu je nežiadúci jav a je jedným z dôvodov, prečo je klimatizácia jedným z najväčších požieračov v dome. Kondenzovanie vlhkosti na lamelách výmenníka je dôvodom vysušovania vzduchu a príčinou zdravotných problémov (suché sliznice). Zdravotné problémy a nepríjemné pocity z fúkania klimatizácie majú ľudia bežne, často kvôli tomu fúkaciu klimatizáciu radšej nepúšťajú.
Chladiaci strop takýmito "neduhmi" netrpí. Teplota chladiacej vody, ktorá vstupuje do stropov je 16 °C a pri chladení stropmi vlhkosť v miestnostiach nekondenzuje a teda vzduch napriek chladeniu nie je suchý. Veľkosť chladiacej aktívnej plochy (podľa možnosti celý strop) je niekoľko násobne väčšia, takže s nižšou teplotou chladiacej vody vieme dosiahnuť ten istý výsledok. Bez nežiaducich vedľajších účinkov sa nevysušuje vzduch a tvorba kondenzu nespotrebuje zbytočne časť energie.
Stropy chladí chladiace médium, ktoré prúdi v rúrkach zabudovaných v strope. Najčastejšie je to chladiaca voda, ktorá je ochladená na požadovanú teplotu. Teplota chladiacej vody nie je zvlášť nízka. Ani nemusí byť, pretože stropné chladenie pracuje s kombináciou princípu sálania chladu a ochladzovania vzduchu, čo spôsobuje, že už teplota vzduchu 24 až 26 °C je pociťovaná ako príjemná. Pre takúto tepelnú pohodu postačí, ak chladiace médium s teplotou približne 16 °C ochladí strop po celej ploche na 20 až 22 °C. Za bežných podmienok sa v lete stropy nerosia, ak ale stropy ochladíme príliš rýchlo, alebo je v dome extrémna vlhkosť (horúčava po krátkej letnej búrke z tepla) tak to môže nastať. Kondenzácii vzdušnej vlhkosti, teda roseniu pri náhlych zmenách vlhkosti vzduchu vplyvom počasia alebo „mokrých" činností v domácnosti, zabraňujú pri stropnom chladení snímače rosného bodu. Ak pri vyššej vlhkosti vzduchu snímač rosného bodu vyhodnotí teplotu chladiaceho média ako nízku a relatívnu vlhkosť v byte ako vysokú a zhodnotí, že nebezpečenstvo rosenia stropov je vysoké, uzavrie prívod chladiacej vody do stropu. Tak zabráni roseniu a keď teplota v miestnosti poklesne a rosný bod sa posunie na nižšiu teplotu, spustí stropné chladenie opäť. Toto sa opakuje, až pokiaľ sa nedosiahne požadovaná teplota.

Aký zdroj chladu je pre úspornú prevádzku domu najvhodnejší?
Ak máte vybratý spôsob vyhotovenia chladiacich stropov, ostáva už len vybrať zdroj chladu. Bežne sa používajú dva spôsoby ochladzovania vody v stropoch - tepelné čerpadlo alebo voda z dostatočne výdatnej studne.
Najjednoduchší spôsob? Využite vodu zo studne, jej teplota na vytvorenie chladu zvyčajne úplne postačuje. Voda zo studne sa môže čerpať priamo do stropov (samozrejme cez výmenník) a zabezpečí najnižšie prevádzkové náklady. Chladenie za cenu spotreby cirkulačného čerpadielka.
V prípade, že nemáte na pozemku vodu, najvýhodnejším zdrojom tepla a chladu je tepelné čerpadlo. Tepelné čerpadlo ako zdroj chladu dokáže využiť na chladenie tak vodu zo studne, ako aj okolitý vzduch.
Najlepšou kombináciou je využiť tepelné čerpadlo na chladenie aj vykurovanie s využitím podlahového kúrenia v kombinácii so stropným chladením.
Náklady na chladenie pomocou chladiacich stropov so zdrojom chladu tepelným čerpadlom sú neporovnateľne nižšie ako klasická klimatizácia aj preto, lebo tepelné čerpadlo je zároveň zdroj chladu aj tepla na vykurovanie.

Skúsme porovnať
Keď chceme porovnať stropné chladenie a klasickú klimatizáciu, treba si uvedomiť, že komfort, ktorý ponúka stropné chladenie sa s klasickou klímou porovnať nedá. Príjemné sálanie chladu v letných horúčavách ocení každý, kto má možnosť stropné chladenie vyskúšať. Fúkanie studeného vzduchu a nepríjemné suché sliznice si už vyskúšali mnohí z nás.
Cena chladiacich stropov je vyššia, ale v prevádzke pri použití tepelného čerpadla sa náklady pohybujú na úrovni 30 až 40 percent oproti nákladom na prevádzku klasickej klimatizácie.
Nezabúdajme, že tepelné čerpadlo bude nielen zdroj chladu vždy pozerať, ako na zdroj tak tepla, ako aj chladu a pri takejto prevádzke sa zvýšené investičné náklady dokážu vrátiť spoľahlivo do troch až piatich rokov.

Výhody stropného chladenia
V chladenej miestnosti nedochádza k prievanu.
Chladí sa rovnomerne celá plocha stropu.
Nevíri sa prach a roztoče, čo ocenia hlavne alergici.
Pri prevádzke nekondenzuje vlhkosť, a teda kondenzát netreba odvádzať.
Stropné chladenie nevysušuje vzduch.
K tepelnej pohode vďaka kombinácii sálania a chladenia vzduchom stačí aj teplota miestnosti (24 - 26 °C), čo šetrí prevádzkové náklady, teda náklady na energie.
Text: Milan Bartoš

Späť

Najčítanejšie

Skalár III OS – ultra přesné měření

Prvním krokem k úsporám teplé vody (TV) v domě, je nezbytné, co nejpřesněji změřit její spotřebu. Česká společnost ULITEP, spol. s.r.o., ve spolupráci se společností Hydrometer GmbH, představuje vlastní výrobek, měřicí sestavu Skalár III OS s přesností do 1 %. VIAC

ULITEP

Automatické kotle na pelety ATMOS představují moderní vytápění

Automatické kotle na pelety dnes přestavují moderní způsob vytápění rodinných domů a jiných objektů. Kotle určené pro topení peletami s hořáky na pelety ATMOS A25 nebo A45 mají hodně společného s topením zemním plynem nebo topným olejem. VIAC

ATMOS


Energeticky úsporné, teplé, cenovo dostupné  suché podlahové kúrenie
Zdravá, prírodná alternatíva podlahy v podobe keramickej dlažby CREATON so sebou prináša množstvo výhod: úspora energie, nízka váha - len 38,25 kg/m2, hrúbka dlažby len 2 cm, použiteľnosť už po 48 hodinách, rýchlosť pokládky, jednoduchý perodrážkový systém, ktorý môže realizovať iba jeden človek a dokonca laik. VIAC

FA-BRICK