EXtravagantný PET MINI
Na Slovensko zavítalo jedinečné automobilové dielo - The PET MINI. S týmto extravagantným vozidlom sme mali možnosť stretnúť sa koncom októbra na bratislavskom výstavisku Incheba. Realizácia MINI Cooper podľa návrhu Claudine Hatebur de Calderón je poctou ležadlu od architekta Le Corbusiera (podľa návrhu z roku 1929), ktoré je potiahnuté podobnou kravskou kožušinou.
Jednou z výziev v rámci projektu „Pet MINI" bolo nájsť spôsob, ako zvýrazniť hrany a línie MINI a nechať čo najviac vyniknúť jemné odtiene sfarbenia kožušiny. Pre oblé časti karosérie bola navlhčená kožušina počas noci natiahnutá na forme, aby dokonale kopírovala vyduté a preliačené tvary MINI. Vďaka tomu bolo možné vytvarovať zadný spojler a spätné zrkadlá bez použitia jediného šva. Podobne ako ležadlová pohovka, aj línie MINI pôsobia presvedčivo a umožňujú vnímať číru podstatu objektu. Zároveň však poukazujú na zaujímavé napätie medzi priemyselnou výrobou a umeleckým remeslom - na jednej strane ručne zošívaná kravská kožušina, na druhej strane MINI a ležadlová pohovka ako priemyselný produkt.
O procese prestavby MINI Cooper hovorí zástupca realizátora prestavby Claudine Hatebur de Calderón zo spoločnosti M. Prescha + Sohn AG:
„Objednávku potiahnuť vozidlo MINI kravskou kožušinou sme dostali od spoločnosti MINI Switzerland.
Našou úlohou bolo potiahnuť ho zvonku, čiže potiahnuť všetky časti karosérie, nárazníky, malý spojler a vonkajšie spätné zrkadlá. Všetko sme mali urobiť bez švíkov alebo pospájaných dielov. Okrem toho bolo potrebné kvôli celkovému vzhľadu dbať aj na prechod medzi jednotlivými dielmi. Vozidlo malo slúžiť výlučne ako exponát a prvýkrát si ho mohli prezrieť návštevníci výstavy „Neue Räume '07" („Nové priestory '07") v Zürichu. Neskôr bude umiestnené v múzeu vozidiel BMW v Nemecku. Vozidlo MINI je poctou ležadlu od architekta Le Corbusiera, ktoré je potiahnuté podobnou kravskou kožušinou.
Pred prvým osobným rozhovorom so zástupcami MINI sme objednali tri kožušiny v troch farebných kombináciách, z ktorých sme potom vybrali jednu. Okrem toho sme si poznamenali všetky rozmery, aby sme objednali dostatočné množstvo kožušiny a aby sme si o aute spravili prehľad. Vybranú kožušinu sme ako vzorku poslali naspäť do garbiarne a objednali sme spolu desať koží. Pochádzali z kráv z Normandie, z prírodného chovu, všetky cca 5,5 m2.
Po niekoľkých týždňoch prišli kožušiny a aj vozidlo MINI s odmontovaným predným a zadným nárazníkom. Keď sme to všetko mali u nás, zavolali sme zástupcov MINI ešte raz k nám, aby sme si všetko presne ujasnili. Spoločne sme potom vyskúšali všetky možné kombinácie kožušín a pokúsili sme sa určiť, ktorá kožušina by mala ísť na tú-ktorú časť vozidla. Pretože sa farby, dĺžka srsti a lesk kožušiny mohli veľmi líšiť, museli sme objednať ešte viac kože, tak aby sme pri druhom stretnutí mali na výber spolu 16 kusov.
Na tomto druhom stretnutí sme už presne určili, ktorú kožušinu použijeme na akú časť vozidla, čo si vyžadovalo veľmi veľa skúšania. Postupne sme vyberali jednotlivé časti. Keď sme našli správne miesto, kam danú kožušinu použijeme, nahrubo sme ju vystrihli a označili sme ju, aby potom neskôr nedošlo k žiadnym zámenám. Stretnutia so zástupcov MINI trvali približne 6 hodín.
Prípravy
Už počas fázy čakania sme vykonali niekoľko prípravných prác.
Najprv sme urobili dve skúšky lepidiel. Jednu na plastovom zadnom spojleri, druhú na kovovom prahu. Na výber sme mali dve kontaktné lepidlá nanášané štetcom, jedno 3M lepidlo s rozprašovačom a jedno lepidlo na vodnej báze aplikované taktiež rozstrekovaním. Na základe skúšky sme sa rozhodli pre lepidlo nanášané štetcom (Bostik 1513), pretože sľubovalo najlepšiu priľnavosť. Napriek zložitejšej aplikácii to bol ten najlepší výber, pretože vozidlo muselo byť schopné namáhania sa a nemohli sme použiť normálne lepidlo aplikované striekacou pištoľou.
Po stretnutiach so zástupcami MINI sme začali obrusovať všetky diely a aj karosériu auta. Na to sme použili excentrickú brúsku. Pretože vo vozidle bola kompletná vnútorná výbava a nič sa nemohlo zašpiniť, prekryli sme chýbajúce okná fóliou.
Pri tomto pracovnom kroku sme museli postupovať veľmi dôkladne, aby na vozidle nezostali žiadne hladké, neobrúsené plochy a aby kožušina poriadne držala naozaj všade. Pretože pri obrusovaní sa prášilo, museli sme pravidelne všetko čistiť handričkou a čistým benzínom, aby sme vôbec rozoznali lesklé miesta. Použitie ochrannej masky proti prachu bolo v tomto pracovnom kroku nevyhnutné. Kraje a hrany sme museli dorobiť ručne brúsnym papierom, pretože brúskou sme sa na tieto miesta nedostali. Po tom, čo sme všetko očistili a odstránili fólie z okien, namontovali sme ako prvú kapotu motora a neskôr aj dvere.
Práce
Začali sme s dielmi, ktoré boli najkomplikovanejšie. Bol to predný nárazník, kapota motora a vonkajšie spätné zrkadlá. Pretože sú to extrémne zaoblené časti, nemohli sme kožušinu jednoducho nalepiť, ale ešte pred lepením sme ju museli správne vytvarovať. Časti kožušiny sme na rubovej strane navlhčili vlažnou vodou. Tým sa koža stala pružnejšou a dala sa stlačiť alebo povytiahnuť do správneho tvaru.
Lepenie
Pri lepení sme najskôr museli dávať pozor na to, aby sa na podklade nenachádzali žiadne čiastočky prachu ani zvyšky mastnoty. Aby sa nám diel neskĺzaval, začali sme lepiť vždy od jeho stredu smerom k vonkajšiemu okraju. Predtým sme však museli kožušinu prichytiť sponami, aby všetko držalo správne. Kvôli smeru srsti bolo dôležité najmä na streche, kapote a nárazníkoch, aby stred kože bol naozaj v strede.
Lepidlo sme na karosériu a kožušinu nanášali po cca 50 cm kúskoch a potom, po dostatočnej dobe obschnutia, sme kožušinu prilepili na vozidlo. Po priložení kožušiny na vozidlo sme ju museli dobre popritláčať, aby všetko správne držalo.
Po prilepení kožušiny na plochu sme jej prečnievajúci zvyšok pretiahli cez hrany a prilepili pomocou menšieho štetca. Na zaobleniach sme museli urobiť zárezy, aby na kožušine nebolo príliš silné pnutie a aby sa neskôr dala odstrániť. Aby nikde nezostali hrubé miesta, museli sme rohy potiahnuť kožušinou veľmi dôkladne a tak, aby sa kožušina nezvlnila.
Osobitosti na jednotlivých dieloch vozidla:
Pri práci na dverách sme iba pri výreze na kľučku museli kožušinu navlhčiť a nechať ju zaťaženú vyschnúť. Inak sa plocha dverí dala oblepiť kožušinou skutočne veľmi jednoducho a bez príliš veľkého naťahovania.
Rovnako aj oblepenie predných bočných dielov medzi dverami a kapotou bolo veľmi jednoduché. Najskôr sme hore prilepili malý pás, aby sme kožušinu zafixovali, potom sme všetko prilepili smerom zhora nadol. Pri zadných bočných dieloch medzi dverami a priestorom kufra to bolo trošku zložitejšie. Najskôr sme na kraji smerom k dverám nalepili zhora nadol cca 70 cm široký pás, zvyšok kožušiny sme potom ťahali smerom dozadu. Jeden ťahal kožušinu na svoje miesto a druhý musel dávať pozor, aby sa kožušina a diel vozidla navzájom nedotkli príliš skoro a aby sa nevytvorili žiadne záhyby.
Pri uzávere palivovej nádrže sme kožušinu trošku rozstrihli a nalepili do otvoru. Uzáver sme potom samostatne oblepili zvyšným kúskom kožušiny. Aj tu bolo opäť veľmi ťažké nájsť správnu farbu a smer srsti.
Keď sme oblepili všetky bočné diely vozidla a dvere, namontovali sme dvere. Až keď sme mali diely na hotovo oblepené, uvideli sme, že zadná pravá časť bola príliš tmavá. Hrana medzi touto časťou a dverami bola príliš výrazná, čo sa predtým nedalo zistiť. Čiže kožušinu sme museli z vozidla odstrániť a vtedy sme zistili, že výber lepidla bol správny. Kožušinu sme z vozidla strhli len s veľkou námahou. Objednali sme teda ešte jednu kožu a neskôr sme nalepili nový kus.
Strechu sme museli poťahovať spolu s kolegom, pretože vzhľadom na jej veľkosť by ju jeden človek v žiadnom prípade neoblepil bez vytvorenia záhybov. Hrany a kraje boli vpredu prekryté gumenými profilmi. Vzadu a po stranách bol namontovaný ešte spojler, príp. chrómové lišty, ktoré neskôr zakryli všetky hrany.
Rovnako aj kapotu sme oblepili bez väčších problémov. Na výrezoch pre svetlomety sme však kožušinu museli navlhčiť a napnúť. Pri lepení sme museli byť traja, pretože jeden musel pevne držať odmontovanú kapotu, kým dvaja sme ťahali kožušinu cez zaoblenie, pričom sme ju museli správne rozložiť.
Pri prednom nárazníku sa však kožušina vzhľadom na jeho nezvyčajný tvar tvarovala omnoho ťažšie. V strede bol veľký otvor pre prívod vzduchu a otvory pre hmlové svetlomety sa klenuli smerom dovnútra. Otvor pre prívod vzduchu a otvory pre hmlové svetlomety sa dali dobre vytvarovať navlhčením kožušiny.
Na začiatku sme vychádzali z predpokladu, že dopredu na otvory pôjdu ešte chrómové kryty a že my toto klenutie nemusíme oblepiť úplne dôkladne.
Na príslušnom mieste sme teda vyrezali dieru a navlhčenú kožušinu sme zatlačili do otvoru. Po pritlačení a nastrihnutí sme to celé zafixovali plechovkou od lepidla a nechali sme to vyschnúť.
Neskôr sme žiaľ zistili, že tento model vozidla nemá na hmlových svetlách žiadne chrómové kryty, a museli sme preto improvizovať. Orezali sme teda kožušinu až po koniec zárezov. Strihač sme musel nasadiť priečne, tak aby srsť nebola orezávaná priamo na reznej hrane, ale aby cez ňu prečnievala. Z umelej hmoty sme si spravili model miesta, ktoré ešte nebolo potiahnuté kožušinou, a vložili sme tam vhodný zvyškový kúsok. Cez prečnievajúcu srsť nie je prechod vôbec vidieť.
Napokon sme sa museli vysporiadať aj so spojlerom a spätnými zrkadlami.
Keď sme mali hotové všetky práce súvisiace s lepením, museli sme našu prácu ešte dokončiť. Čistým benzínom sme očistili posledné stopy lepidla na kožušine a zvyšné diely sme vložili do auta.
Neskôr odviezlo vozidlo MINI nákladné auto a teraz sa vystavuje na rozličných výstavách a veľtrhoch.
Zopár základných údajov:
kožušiny z 5 kráv/ býkov, Normandia, prírodný chov, cca 27 m2
5 plechovíc lepidla nanášaného štetcom
0,5 l čistého benzínu na čistenie
ochranná maska proti prachu a parám z rozpúšťadiel
20 párov ochranných rukavíc
62 pracovných hodín
Adresa realizátora:
M. Prescha & Sohn
Fasanenestrasse 8
CH-4132 Muttenz
-red-
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax