Orcus Patera je záhadná priehlbina eliptického tvaru nachádzajúca sa na východnej pologuli Marsu, v blízkosti jeho rovníku. Je situovaná medzi sopkami Elysium Mons a Olympus Mons a jej tvorba zostáva pre vedcov aj naďalej zahalená rúškom tajomstva.

Často prehliadaná, avšak veľmi dobre viditeľná priehlbina Orcus Patera s rozmermi približne 380 km krát 140 km, sa v tvare elipsy rozprestiera na „červenej planéte" zo severovýchodu na juhozápad. Okraje kráteru vystupujú až do výšky 1,8 kilometra nad okolitú krajinu, pričom najnižší bod sa nachádza 600 metrov pod povrchom. Od roku 1973, kedy bola priehlbina pomenovaná, je pôvod Orcus Patery predmetom komplikovaných dohadov.
Nejasný pôvod
Výraz "Patera" sa s obľubou používa pre plytké krátery nepravidelného tvaru, napríklad na povrchu Marsu, alebo iných planét. Orcus, prípadne Orkus je výraz známy, ako božstvo podsvetia etrus-kého pôvodu z čias Ríma. Aj napriek pomenovaniu a tomu, že Orcus Patera sa nachádza v blízkosti sopky, skutočný pôvod tohto útvaru ostáva aj naďalej nejasný.
Okrem vulkanického pôvodu, existuje aj celá škála iných možností vzniku. Orcus Patera môže byť veľký a pôvodne okrúhly kráter, ktorý vznikol nárazom telesa na povrch planéty, čiže napríklad dielo, ktoré vzniklo po dopade dávneho meteoritu a neskôr sa deformovalo geologickými pochodmi na Marse, až do dnešnej podoby. Ďalšou možnosťou môže byť postupné splynutie niekoľkých susedných kráterov v dôsledku erózie. Podľa odborníkov je momentálne najpravdepodobnejším vysvetlením pozoruhodného tvaru Orcus Patera nezvyčajný vplyv relatívne malého telesa, ktoré dopadlo na povrch Marsu pod veľmi ostrým uhlom, pravdepodobne menej ako 5 stupňov od horizontálnej roviny.
Vyriešenie záhady až priamo na mieste
Existencia tektonických síl pôsobiacich na Orcus Patera je zrejmá už z prí-tomnosti početných tektonických krá-terov, ktoré sa nachádzajú v okolí veľkej priehlbiny. So šírkou až 2,5 km, sú tieto „menšie" krátery orientované na východ a západ a zreteľne viditeľné iba po obvode a v blízkom okolí. Vo vnútri priehlbiny, nie sú viditeľné žiadne veľké krátery, tie boli pravdepodobne prekryté materiálom, ktorý sa usadil na dne. Aj napriek tomu sa vo vnútri vytvorili menšie vrásy a ďalšie útvary napovedajúce o histórii tektonických procesov, ku ktorým nesporne na Marse došlo. Výskyt vrásnenia na dne priekopy dokazuje, že na jej tvorbe sa nepodieľala iba tektonika, ale aj tlakové sily. Tmavé šmuhy v centrálnej časti Orcus Patera by zase mohli byť vytvorené vetrom, ktorý rozfúkaval tmavý materiál vyplavený z početných malých kráterov. Stopy tektoniky však rozhodne nehovoria nič zásadné o vzniku tohto osobitého miesta.
Podľa znalcov sú takéto procesy bežné prakticky všade na Marse. Pôvod Orcus Patera je podľa najnovších správ z ESA (European Space Agency) stále veľkou záhadou, ktorú sa možno podarí vyriešiť až priamo na mieste. Dovtedy bude tento svojrázne tvarovaný objekt aj naďalej podnecovať fantáziu vedcov.
Text: Michal Gonda
Zdroj: ScienceDialy
Foto: ESA/DLR/FU Berlin
