Roboty s ľudskými vlastnosťami
Pri zrode kybernetiky stála hlboká analógia medzi svetom strojov a svetom živých bytostí. Každý funkčný, živý i neživý systém musí mať v sebe zabudované schopnosti cieľavedome meniť svoj stav a regulovať svoje chovanie.
Už prví kybernetickí badátelia (zakladateľom odboru bol matematik Norbert Wiener) poukazovali na to, že celkom jednoduchá sústava pravidiel dokáže vyvolať v skupine jednoduchých strojov vybavených senzormi a schopnosťou vzájomnej komunikácie špecifické chovanie, ktoré sa dá označiť ako „sociálne". V nedávnom pokuse švajčiarskych odborníkov sa v robotoch podarilo dokonca vyvolať niečo, čo by sme mohli nazvať „podvádzaním". Základným prostredím experimentu bola pre učiacich sa robotov plochá doska, na ktorej sa vyskytovalo červeno žiariace „jedlo" a tmavo označený „jed". Roboty boli schopné oboje vyhľadať a rozlíšiť. Stroje vyhľadávali jedlo a za čas strávený v jeho blízkosti dostávali body.
Program riadiaci roboty pracoval na báze adaptujúcich sa neurónových sietí a najúspešnejšie roboty, ktoré nazbierali najviac bodov sa dostávali do ďalších generácií pokusu. Svoju polohu mohli roboty signalizovať ostatným robotom prstencom modrého svetla. Mohli, ale nemuseli využiť signalizáciu ako pomôcku na hľadanie „jedla". Na zvýraznenie evolučných zmien sa väčšia časť experimentu odohrávala zrýchlene vo vnútri počítača v simulovanom prostredí, so zhruba tisíckou robotov. Ukázalo sa, že evolučný tlak preferoval a postupne vyselektoval roboty, ktoré v blízkosti zdrojov „potravy" viditeľne tlmili svoje modré osvetlenie, aby nelákali ostatných účastníkov experimentu. Vlastnosti robotov sa sústreďovali v 33 programových „génoch", ktoré boli na začiatku nastavené náhodne. Už po deviatich generáciách začali byť roboty priťahované svetlom svojich kolegov. Okolo 50-tej generácie začali roboty svetlo zhasínať, teda akoby klamali a utajovali svoju polohu. Ani po 500 generáciách však nedošlo k úplnému zhasnutiu modrých prstencov. Nemôžeme však všeobecne povedať, že táto vlastnosť bude typická pri inom podobnom pokuse. Naopak, pri zmene podmienok môžu roboty reagovať odlišne a dá sa predpokladať, že individualizmus a vzájomné klamanie môže nahradiť nový prvok - vzájomná kooperácia.
Zdroj: Laboratory of Intelligent Systems
Aktuálne vydanie
Partnerské periodiká
Copyright © 2008 TechPark, o.z. | Všetky práva vyhradené | Realizácia: Webmax