Keď sa pred 14 700 rokmi klíma ohrievala pomerne rýchlo, „každoročné" monzúny sa presúvali viac na sever. Podľa tvrdení vedcov, v tom čase monzúny prinášali viac dažďa do oceánov na úkor pevniny a tropických oblastí.
Výskumníci z Oregon State University podporovaní National Science Foundation, prezentovali svoje poznatky po tom, ako sa im podarilo identifikovať izotopy kyslíka zo vzduchu zachyteného v ľadových jadrách, ktoré následne porovnali z príslušnými údajmi získanými z prastarých stalagmitov nájdených v jaskyniach.
Ľadové jadrá, zhromaždené z rôznych miest Antarktídy a Grónska, obsahujú vzduchové bubliny, ktoré boli uväznené v ľade tvoriacom sa viac, ako desiatky tisíc rokov. Na základe meraní množstva niektorých izotopov kyslíka v týchto vzduchových bublinách, výskumní pracovníci boli schopní určiť zákonitosti rastu celosvetovej vegetácie počas rovnakého časového obdobia.
Vedci zistili, že v období pred 14 700 rokmi zmeny v zložení izotopov kyslíka naznačovali zmenu týkajúcu sa rastu vegetácie. Tento proces mal podľa zistení trvať 200 rokov, kedy na zemi dochádzalo k znižovaniu rastu vegetácie.
Zistené skutočnosi sa potom porovnávali s údajmi, ktoré boli zozbierané skúmaním stalagmitov v jaskyniach. Bola to predchádzajúca štúdia skúmajúca množstvo zrážok, ktoré padli v Číne v priebehu mnohých tisícročí. Na základe porovnávaní sa zistilo, že obdobie nízkeho rastu vegetácie korešpondovalo so zníženou monzúnovou aktivitou.
Tieto zmeny sa udiali náhle a trvali niekoľko desaťročí. Svoju úlohu tu určite zohrali aj klimatické pomery na Zemi. Vedci dávajú do pozornosti, že na základe pozorovania klimatických udalostí z minulosti nemusia byť schopní odhadnúť klimatické podmienky v budúcnosti. Pozorovanie udalostí z minulých období, však podľa nich dokazuje životne dôležitú funkciu, ktorú monzúny zohrávajú pre miliardy ľudí a spojitosť medzi zmenou klímy a monzúnovou aktivitou môže byť znamenie, ako sa klimatické podmienky môžu zmeniť v 21. storočí.
Zdroj: National Science Foundation
