Technicky mimoriadne nadaný, Stalinovým režimom nespravodlivo odsúdený a týraný v gulagoch, neskôr, v kuloároch sovietskych politických a vojenských elít nesmierne cenený, no pred zvyškom sveta prísne utajovaný, po smrti velebený ako národný hrdina. Jeho vízie, odvaha, vedecké ale aj organizačné danosti slávili, vtedy oficiálne v mene celého sovietskeho ľudu, viacero prvenstiev a to hneď v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách povestných vesmírnych pretekov s USA. Reč je o Sergejovi Pavlovičovi Koroľovi zakladateľovi praktickej kozmonautiky.
Britský matematik, fyzik a astronóm Isaac Newton sa považuje za jedného z najväčších vedcov všetkých čias. Ako každý výnimočný človek, aj on mal svoje slabosti. Jeho prácu často negatívne ovplyvňovala jeho výbušná povaha a neschopnosť prijať kritiku od druhých vedcov.
V rozľahlých oblastiach elektrodynamiky a elektromagnetizmu patrí dôležité miesto výsledkom francúzskeho fyzika a matematika, ktorý objasnil pojem elektrického prúdu a definoval smer prúdu ako smer pohybu kladného elektrického náboja. Objavil, že dva rovnobežné vodiče so súhlasne orientovanými elektrickými prúdmi sa navzájom priťahujú a ukázal, že cievka s prúdom je vo svojich účinkoch rovnocenná stálemu magnetu.
Dvojnásobná držiteľka Nobelovej ceny o ktorej Einstein povedal, že je zo všetkých slávnych osobností jediná, ktorú nepokazila sláva. Život prežila v ustavičnom experimentovaní s uránovou rudou a rádioaktívnym žiarením. Svojou prácou stvorila azda najväčší, najkomplexnejší a najslávnejší vedecký experiment všetkých čias. Na jeho konci sa pre celý svet stala prvou dámou vedy.
Koncom 19. storočia už dávno jestvoval telgraf, ktorý spájal pošty a iné úrady, ale luďom sa začala plniť aj túžba priamo sa dorozumieť na diaľku. Telefónom sa už dalo dovolať v sieti na pomerne veľké vzdialenosti, ale priame spojenie kontinentov ešte nebolo možné. Preto niet divu, že sa pozornosť vedcov upriamila na pokusy o bezdrôtové telegrafovanie.
