Po roce 2000 v rámci příznivé dotační politiky Slovensko i Česká republika zažily poměrně velký nárůst výstavby bioplynových stanic. Jedná se moderní alternativní zdroj výroby energie. Tento ekologický a obnovitelný způsob výroby elektrické energie a tepla s sebou samozřejmě nese speciální požadavky na samotnou konstrukci a utěsnění celého technologického celku.
V súčasnej dobe sa na Slovensku v odborných kruhoch vedú diskusie, či bioplynový boom už skončil, či vôbec bude pokračovať budovanie nových bioplyniek aspoň v nejakej podobe, alebo či sa čísla niekedy vrátia niekde na úroveň rokov 2011/2012, kedy bioplyn skutočne na Slovensku expandoval.
Každý podnikateľský subjekt by sa mal snažiť o znižovanie svojich nákladov s cieľom zameraným na dosiahnutie optimálnym ekonomických výsledkov. Je viacero spôsobov ako dosiahnuť toto optimum. Jedným z nich je šetrenie na poli energetických vstupov, ktoré priamo ovplyvňujú hospodársky výsledok firiem. V Tatranskej mliekarni a.s., v Kežmarku sa rozhodli pre kontrolu nad svojou energetickou spotrebou. Vybrali si možnosť zefektívnenia výroby energií.
Bioplynové stanice spracovávajú väčšinou len substráty, o ktorých je známe, že sa bez problémov premenia na bioplyn. Medzi tieto vstupné substráty patrí kukuričná siláž, trávna senáž, hnoje a hnojovice. Vo väčšine prípadov sa spracovaním takýchto substrátov nebýva problém. Problém nastáva až vtedy, keď je množstvo určené pre prevádzku bioplynovej stanice nedostatočné a prevádzkovateľ sa musí poobzerať po trochu menej tradičných materiáloch. Medzi ne patrí aj hydinový trus.
Podpora výkupních cen elektřiny z bioplynových stanic (BPS) je v České republice zatím pro rok 2014 zastavena. Důvodem je hlavně nezvládnutí předchozího rozvoje fotovoltaických instalací a tím i prudký nárůst podpory obnovitelných zdrojů. Nebýt toho, pokračovala by výstavba BPS i nadále, neboť potenciál surovin rostlinného i živočišného původu je zde stále dostatečný.